27 – Dušan Debnár

27 – Dušan Debnár

27 – Dušan Debnár, Elist 2018

V knižke 27 vyrozprával Dušan Debnár, bývalý trestanec, svoj životný príbeh. Číslo v názve knihy je takým malým rébusom pre čitateľa, jeho rozlúštenie sa však priam samo ponúka počas čítania. Hoci ide o príbeh, dominantu rozprávania tvoria skôr úvahy a zamýšľania sa nad životom, ale vždy na pozadí istých konkrétnych udalostí.

Knižka je rozčlenená na štyri časti, pričom každá z nich je zameraná na inú etapu autorovho života. Opisuje, za aký čin sa ocitol vo väzení, je si vedomý svojej viny, skôr sa však zdôveruje čitateľovi, aký vplyv mala táto udalosť na zvyšok jeho života, keďže vo väzení strávil viac ako 20 rokov. Rozprávanie nie je vždy chronologické, knižka je akoby skladačkou mnohých autorových životných momentov, ktoré na záver vytvárajú ucelenejší obraz.

Okrem opisu väzenského života, a praktík bežných pre toto prostredie, sa autor zameral na charakteristiku svojich rodinných vzťahov. Tie boli niekedy chladnejšie, inokedy vrúcnejšie. Počas svojho života však autor stretol viacerých ľudí, ktorí mali v pozitívnom zmysle slova veľký vplyv na jeho život. Či už rehoľná sestra, priateľ Michal alebo dozorca Jozef.

Dôležitým momentom príbehu je, že Dušan Debnár sa neopustil, ale sa rozhodol prostredníctvom listov pomáhať druhým ľuďom, ktorí potrebovali podporu. Obrátil sa na vieru, nad ktorou rozmýšľal aj kriticky, a vďaka nej začal viac spoznávať samého seba, čím sa odlišoval od iných väzňov. Okrem útrap väzenského života musel zápasiť aj s chorobou, ale často aj so zapieraním ľudskosti u dozorcov, iných trestancov alebo aj vlastnej rodiny. To je jeden z momentov knihy, ktorý priam podnecuje, aby sme sa zamysleli, ako sa jeden k druhému správame, či človek pomôže, alebo zvolí postoj ľahostajnosti.

Celkové vyznenie knihy je veľmi povzbudzujúce a optimistické. Autor svojím príbehom poskytuje nádej, že napriek životným chybám a nepriazni osudu sa stále treba snažiť žiť a robiť niečo, čím môžeme pomôcť iným. Myslím si, že knižka nemusí povzbudzovať len odsúdených, ale poučenie v nej môže objaviť úplne každý. Aj spôsob písania uľahčuje vnímanie knihy. Čitateľ má pocit, že sedí s autorom v jednej miestnosti a počúva jeho rozprávanie.

Za veľké pozitívum považujem silný odkaz pre zachovanie a prebudenie toho „ľudského“ v nás. Zároveň sa autor vyjadril k viacerým deformáciám charakteru spoločnosti, ktoré si čitateľ vďaka knižke lepšie uvedomuje.


Autor: Dominik Vančo
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: