451 stupňov Fahrenheita / Film VS Kniha

451 stupňov Fahrenheita

Keď sú dnes ľudia v konfrontácii so svojou pravdou, reagujú s pobúrením, cenzúrou alebo výkrikom „fake news“. Kto by povedal, že pred týmto nás ešte v päťdesiatych rokoch varoval Ray Brandbury. V knihe Fahrenheit 451 sú ľudia uchránení od úskalí premýšľania. Televízna zábava sa stala ich pádom. Produkcia HBO spravila tento rok podľa knihy televízny film. Bude to pád HBO?

„451 stupňů Fahrenheita — teplota, při níž se papír vznítí a hoří…“

V svete, ktorý Ray Brandbury v roku 1953 vytvoril, sú knihy zakázané. Poslaním požiarnikov prestalo byť hasenie, ale stalo sa ním pálenie. Pália knihy. Spoločnosť je napriek tomu spokojná. Guy Montag je požiarnik, ktorý prestáva byť spokojný. Súhra udalostí a náhodné stretnutie s mladou dievčinou v ňom zasadí pochybnosti o správnosti doterajšieho života. Postupne odkrýva temné tajomstvá minulosti a spustí sériu udalostí, ktoré naveky zmenia jeho život.

Ramin Bahrani, režisér filmu, tento svet vynovil. Modernizoval ho. V dnešnej dobe sa dá vďaka dobrým efektom spraviť vízia budúcnosti lepšie než kedykoľvek predtým. Všetko je elegantne tmavé a dotykové. 3D bilbordy, futuristické prístroje, obrovské obrazovky. Namiesto televízie je najväčším zlom internet. Ľudia žijú sociálnymi sieťami. Okrem kníh sú zakázané všetky formy umenia.

Bahraninov film však stráca dušu. Tak veľmi sa snažil, aby sa súčasný divák lepšie spojil s príbehom cez prostredie, že zabudol na samotný príbeh. Spravil zmeny, ktoré rúcajú základy položené knihou. Odobraté chýba. Pridané nemá zmysel. Ako nepotrebná romantika v každom druhom americkom filme.

Montag a Clarissa spolu v knihe nikdy nič nemali. On bol ženatý, ona mala sedemnásť rokov. Obe postavy sa odlišujú od tých filmových. Micheal B. Jordan ako Montag žije sám a jeho presvedčenie sa štrbí pri strete s fyzickými knihami. Neskôr sa zamiluje do Clarissy a je z neho typický hrdina deväťdesiatych rokov. Clarissa, ktorú hrá Sofia Boutella, je staršia než jej knižná predloha. Nie je obyčajná študentka, ale žije na okraji spoločnosti, kde pomáha obom stranám. A, samozrejme, zamiluje sa do Montaga.

Jej nevinnosť. Úprimnosť vyvodzujúca z miery. To v kontraste so životom jeho ženy a jej priateľov priviedlo Montaga ku konaniu. Clarissa bola jedna z najlepších častí knihy. Dialógy medzi ňou a Montagom sú jej srdcom. Brandbury má jedinečný štýl. Píše presvedčivo, pútavo aj zaujímavo. Neraz sa pozastavíte, ocitajúc sa nachvíľku v úžase.

„Cítil za sebou Ohaře, jak se blíží, studený a suchý a hbitý jako podzim, jako vánek, který ani nezčechrá trávu, nezadrnčí v oknech, nerozkývá stíny listů na bílém chodníku, přes nějž vane. Ohař se nedotýkal světa. Unášel svoje ticho sebou, takže člověk cítil, jak to ticho za ním probouzí všude po městě tísnivý tlak.“ (s. 131)

Ohař je mechanický strážny pes. Keď ste čítali knihu, pravdepodobne ste sa tešili na jeho filmové spracovanie. Bohužiaľ, filmárom sa asi tak nepáčil. Takisto sa im nepáčila malá skupinka starých učiteľov. Museli túto skupinku zväčšiť, dať jej základňu a detského génia. Všetko to zapadá do hollywoodskej šablóny.

Čo je priemerné, to sa viac páči ľuďom. A tak sa z klasiky ocenenej Pulitzerovou cenou stal tuctový konšpiračný triler. Akoby režisér ani nečítal knihu. Vy tú chybu neurobte. Ak stále túžite po filmovom spracovaní, v ponuke je ešte film zo šesťdesiatych rokov. Čo stráca na spracovaní pod vplyvom skoršej doby, získava na vernosti svojej knižnej predlohy.


  • Použitá literatúra: BRADBURY, Ray. 451 stupňů Fahrenheita. Baronet. Praha. 2002. 160 s. ISBN 80-7214-380-8

Autor: Lívia Slynková
Zdroj obrázkov: Vinlit

 

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: