Adriana Gregorová: Nikdy by som neprestala písať, je to moja psychohygiena

Ahoj, Adriana, v roku 2016 sa na pulty kníhkupectiev dostal tvoj druhý román Povedal, že budem šťastná. Čo by si o ňom povedala čitateľkám? Čo je na ňom zaujímavé, prečo by si ho mali kúpiť?
Je o živote ako takom. Nie je prikrášlený, zodpovedá realite. Je o láske, snoch, nádeji, o našej ženskej bojovnosti udržať rodinu, i keď veľakrát za každú cenu. Je o tom, čo sa stane, ak vo vzťahu ochladne komunikácia, dôvera a pridružia sa k tomu aj fatálne rozhodnutia.

Román sa nekončí klasickým happyendom. Čítala som o tebe, že takéto konce v knihách príliš neobľubuješ. Prečo?
Ja považujem za happyendy tie typické, americké. Všetko skončilo dobre, všetci sú šťastní a budú žiť spokojne až do smrti. Život je ale o inom. Napriek tomu nechávam, myslím si, vo väčšine svojich rukopisov a aj v knihách akúsi nádej a hlavne možnosť, aby si čitateľ dotvoril koniec príbehu podľa seba. Ani život nekončí bodkou, a preto ju nedávam.

A čo pokračovanie románu? Kedy sa naň môžu čitatelia tešiť?
V klietke, pokračovanie knihy Povedal, že budem šťastná, určite uzrie svetlo sveta tento rok a zatiaľ je dátum vydania stanovený na máj. Ak by sa aj niečo zmenilo, vopred o tom budem informovať.

Okrem knihy V klietke plánuješ aj vydanie inej?
Pred pár dňami som dopísala príbeh Držím ťa, neuleť! Bol odoslaný vydavateľstvám a pevne dúfam, že sa mu podarí v niektorom presadiť. Môžem povedať, že to bol zatiaľ najčítanejší online príbeh, aký som napísala, a pre mňa aj najemotívnejší. Je o manželskom páre, ktorých vzťah speje do krachu. Každý z nich zamestnáva srdce novým partnerom a snažia sa spolu vychádzať iba kvôli ich trojročnému synovi. Život ale naberá úplne inú kontúru, keď do neho vstúpi onkologické ochorenie. Je pre mňa dôležitý aj preto, že ak sa mi ho podarí vydať, pomôže finančne práve organizáciám, ktoré deťom na onkológii pomáhajú a snažia sa im vyčariť úsmev na tvárach.

Mnohé nádejné autorky posielajú svoje diela do rôznych vydavateľstiev, ale z viacerých im prídu odmietavé odpovede. Aká bola tvoja cesta za úspechom ?
Mňa ani jedno vydavateľstvo neodmietlo s tým, že je to brak a mám si odrezať prsty, aby som už rovnakú blamáž nespáchala. (smiech) Napriek tomu moje rukopisy neprijali z rôznych dôvodov. Takže áno, odmietnutí som mala viac než dosť, no dôležité je nevzdať sa. Môj kamarát, vtedy len autorský kolega Vojtech Beniczky, mi odporučil vydavateľstvo Elist a môžem povedať, že to bola veľmi rýchla odozva a behom dvoch mesiacov bola kniha na svete.

Román si teda vydala vo vydavateľstve Elist. Aká spolupráca bola s vydavateľstvom? Neboli ich korekcie v románe príliš veľké?
Na knihu Povedal, že budem šťastná som mala skvelú korektorku. Konzultovali sme spolu takmer všetko, ukazovala mi pasáže, ktoré zmenila a nemohla som na úpravu povedať ani krivého slova.

Aké knihy rada čítaš ty? Máš nejakých obľúbených autorov?
Prečítam asi všetko okrem sci-fi a hororov. Nefixujem sa na konkrétnych autorov. Naposledy som napríklad prečítala Mengeleho dievča, Láska od A po Zet, Milovanie s Vanilkou, Hviezda nad arabským peklom, Nechcem počuť tvoj plač a neviem si tie knihy vynachváliť, a pritom každá patrí inému autorovi.

Momentálne si na materskej dovolenke, zrejme máš dosť práce s deťmi a starostlivosťou o domácnosť. Ako to robíš, že niektoré mamičky nemajú čas ani na seba a ty dokonca pri všetkých tých povinnostiach stíhaš písať knihy?
Na materskej som piaty a zároveň posledný rok. Bola by asi hanba, keby som si za tento čas nenašla nejaký režim. Takže píšem, keď deti spia, buď na obed, alebo večer. Už som si zvykla písať aj počas ich kriku a hier. Veľakrát píšem vo vani či počas cesty autom (nie som šofér), keď príde múza, nedá sa to zastaviť. Ja ale neviem variť, i keď varím, neviem háčkovať, neovládam žiadnu handmade činnosť, takže som tým ostatným „nepíšucim“ mamám vyrovnaná. (úsmev)

Čo pre teba osobne znamená práve ten čas, keď si sadneš k počítaču a tvoja fantázia sa stáva realitou na papieri?
Písanie milujem. Aj keby som si raz zrušila stránku a profil a prestala s online príbehmi, nikdy by som písať neprestala. Je to moja psychohygiena, koníček, závislosť. Nepíšem pre vydávanie kníh, skôr pre seba a už tretí rok pre mojich čitateľov.


Autor: Jana Nemčeková
Zdroj obrázkov: Adriana Gregorová
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: