Ako zabiť vtáčika – Harper Lee

Ako zabiť vtáčika – Harper Lee

Ako zabiť vtáčika – Harper Lee, Státní nakladatelství krásné literatury a umění 1966

Ako zabiť vtáčika (To Kill a Mockingbird) je jedným z najvýznamnejších diel americkej literatúry. Harper Lee, autorka románu, zaň získala rad ocenení vrátane Pulitzerovej ceny. Kniha v roku 1960 zožala okamžitý úspech a ten trvá dodnes. Nesie mnoho nadčasových myšlienok o predsudkoch, morálke, odvahe či zániku detskej nevinnosti.

Román odzrkadľuje spoločnosť amerického juhu tridsiatych rokov. Čas finančnej krízy. Obdobie rasovej neznášanlivosti. Všetko očami šesťročného dievčaťa menom Scout.

Scout žije s otcom a bratom Jemom v malom unavenom meste Maycomb v Alabame. Súrodenci si spolu s kamarátom Dillom krátia dlhé letné chvíle špehovaním miestneho čudáka Bubu Radleyho. Nikto ho totiž nikdy nevidel vyjsť z domu. Bezstarostné chvíle sú však na konci, keď miestnu dievčinu niekto znásilní. Údajne je vinníkom mladý černoch Tom. Jeho obhajoby sa ujme Scoutin otec Attikus. Dôkazy sú jasné, no rozhoduje farba pleti. Mestečko je plné predsudokov a ich hnev nepociťuje len Attikus, ale aj jeho deti.

„Mnohohlásci nedělají nic, než že nám zpívají pro potěšení. Neozobávají lidem zahrádky, nehnízdí na sýpkách, ničím nám neškodí, jen zpívají z plna srdce. Proto je hřích zabít mnohohláska.“ (s. 164)

Vtáčiky – mnohohlásci sa ako symbol nevinnosti v knihe objavujú niekoľkokrát. Jedným vtáčikom je Bubu Radley. Deti ho spočiatku majú za strašidelného fantóma Maycombu, no postupne sa o ňom dozvedia viac, čo v nich prebúdza čím ďalej, tým väčší súcit. Keď Bubu začne nechávať v strome pre deti drobné darčeky, začnú ho vidieť ako skutočnú osobu. Ako osobu, ktorá nikoho neobťažuje a nikomu neškodí.

Ani Tom Robinson nikomu neublížil. Je nevinný. Dievčine, ktorá ho obvinila zo znásilnenia, často pomáhal napriek tomu, že jej otec bol neskrývaným rasistom. Dôkazy sú jasné, ale bolo neprípustné, aby čierny proti bielym vyhral súd. Tom je odsúdený na smrť. V zúfalstve sa pokúsi z väzenia ujsť. Zastrelia ho. Jeho smrť je neskôr v novinách prirovnaná k „nezmyselnému zabíjaniu speváčikov“.

Scout je pozorovateľom udalostí. Ako dieťa mnohým veciam nechápe – prečo jej otca volajú „obhajca negrov“, prečo musí nosiť šaty alebo prečo musí chodiť do školy, keď jej tam zakazujú čítať. Je plná detskej naivnosti. Nevinnosti.

Všetko vidíme jej očami. Scout je rozprávačkou príbehu. Je zaujímavé vidieť pohľad dieťaťa na takýto závažný spoločenský problém. Vidieť ho bez dospeláckych okuliarov. Vidieť veci jasne a jednoducho. Harper Lee vďaka detskému rozprávačovi otvorila čitateľom viac možností. Dejové línie či dialógy, ktoré by pred starším ostali uzamknuté. Príbeh je tak o to pútavejší a zaujímavejší.

„Dokud jsem nedostala strach, že o tohle všechno přijdu, čtení mě nijak zvlášť nebavilo. Jako člověka nebaví dýchat.“ (s. 33)

Scoutin otec Attikus je morálnou kostrou celého románu. Hneď ako zoberie Tomov prípad, vie, že ho aj s deťmi čakajú chmúrne časy. Vie, že pravdepodobne prehrá. Akým by bol však príkladom pre svoje deti, ak by nič nespravil? Celý život ich vychováva v morálke. Učí ich súcitu. Trpezlivo a s citom im vysvetľuje komplikované vzťahy spoločnosti. Práve rozhovory o ťažkých témach medzi deťmi a ich otcom sú srdcom knihy. Plné múdrosti. Cítiť v nich Attikusovu lásku a čisté dobro jeho charakteru.

„Jakživa nikoho opravdu nepochopíš, dokud neuvážíš věc z jeho hlediska… Dokud si nevlezeš do jeho kůže a nechodíš v ní.“ (s. 54)

Život samotnej autorky má s knihou veľa spoločného. Jej otec bol právnikom rovnako ako Attikus. Podobne ako Scout bola v detstve svedkom krivého obvinenia. Deväť mladých černochov bolo odsúdených za znásilnenie dvoch belošiek bez zjavných dôkazov. Černosi boli v tom čase považovaní za druhotriednych občanov a často sa stávalo, že sa ocitli vo väzení či dokonca v kresle neprávom.

Rasizmus v americkej spoločnosti vládol, no od päťdesiatych rokov sa postupne začalo rozrastať hnutie za občianske práva. Toto spoločenské dusno dopomohlo k úspechu knihy. Predalo sa viac ako 15 miliónov kópií. Dva roky po vydaní knihy vznikla filmová verzia ocenená tromi Oscarmi.

Harper Lee sa medzičasom stiahla od verejného diania. Odmietala rozhovory, neprijala ponuku napísať scenár filmu a uverejnila len zopár krátkych útvarov. Síce niekoľkokrát prehlásila, že s písaním skončila, v roku 2015 vydala pokračovanie svojho bestselleru – Postavte hliadku (Go Set a Watchman). Druhý diel pritom napísala ako prvý.

Myšlienky diela Ako zabiť vtáčika rezonujú naďalej. Zaslúži si byť ospevovanou klasikou. Štýl, akým je napísaná, z nej zároveň robí nezabudnuteľnú jazdu. Človek sa k nej túži vrátiť hneď, ako skončí.



Autor: Lívia Slynková
Zdroj obrázkov: Autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: