Aňa Ostrihoňová: Elenu Ferrante som chcela vydať už v roku 2012, ale stretávala som sa len s negatívnymi reakciami

Vydavateľstvo Inaque, ako už jeho meno napovedá, sa venuje vydávaniu inej literatúry, než na akú sme väčšinou zvyknutí. Vždy ide o kvalitné diela, a preto nás zaujímalo, kto ich vyberá a na základe čoho. Oslovili sme preto majiteľku vydavateľstva Aňu Ostrihoňovú s niekoľkými otázkami:

Keď ste zakladali vydavateľstvo Inaque, mali ste jasnú predstavu o tom, čo budete vydávať, alebo skôr len takú zbežnú, ktorá sa časom vyprofilovala?
Mala som naozaj len veľmi nejasnú predstavu. Vedela som, že chcem vydávať prekladové tituly, ale jednotlivé edície sa vyprofilovali až postupne.

Máte niekoľko edícií, dokonca jednu novú. Ako vznikali? Podľa čoho sú zvolené ich názvy?
Edície Short a La Pomme vznikli hneď na začiatku, pretože som plánovala vydať zbierky esejí, poviedky a novely. Edícia Pandora prišla hneď potom, keď som si uvedomila, že niektoré pripravované tituly majú spoločné témy, no a nakoniec vznikla edícia Apostrof, v ktorej budú vychádzať staršie tituly. Ich názvy vznikali úplne náhodne, spoločne s logom edície.

Ako vyberáte knihy, ktoré neskôr vydáte? Máte nejakých pomocníkov – priateľov, známych či neznámych, ktorí knižky posudzujú – alebo vyberáte všetky tituly sama?
Nakoniec ich vyberiem sama, ale celý proces je trošku komplikovanejší. Určite si ich všetky prečítam (ak nie v origináli, tak aspoň v preklade do niektorého z jazykov, ktorým rozumiem). Potom je, samozrejme, dôležitý aj názor prekladateľky či prekladateľa. Naučila som sa, že nemá význam, aby ľudia prekladali niečo, čo ich nebaví, nezaujíma, k čomu nemajú vzťah, prípadne sa na daný text necítia (kým kúpim práva, väčšinou si aspoň skúsia nejakú časť preložiť, hoci kniha vyjde o rok či o dva).
Podporu iných ľudí určite potrebujem. Elenu Ferrante som chcela vydať už v roku 2012, konkrétne jej román Dni opustenia, ale stretávala som sa len s negatívnymi reakciami od ľudí, ktorí knihu čítali v angličtine alebo v českom preklade. V takých prípadoch má človek pocit, že ide pravdepodobne o naozaj okrajovú záležitosť. Potom prišlo stretnutie s Ivanou Dobrakovovou a podmienka, že práca na knihe bude baviť prekladateľku aj redaktorku bola splnená, dokonca sme už boli pripravené aj na negatívne reakcie.
Obyčajne čítam viacero kníh naraz, potom si k nim spravím pár poznámok a o pár týždňov sa k nim vrátim. Vyberiem jednu-dve a porozprávam sa o nich s redaktorkou, prekladateľkou alebo s priateľmi. V každom prípade je to jedna veľká lotéria.

Čo všetko pri výbere titulu zvažujete? Napr. náročnosť textu, rozsah, úspech v zahraničí, ocenenia, možnosť záujmu slovenských čitateľov…
Všetko z uvedeného, hoci zvážiť je silné slovo. Text môže byť úplne jednoduchý, ale z nejakého dôvodu je neprenosný do našej kultúry, podobne je to aj s úspechom. Mám rada napríklad autobiografické eseje, ktorých úspech sa logicky viaže na popularitu ich autorky či autora. Na ich prítomnosť na danom mieste v danej situácii. A to nie je Slovensko o pár rokov neskôr. Asi jedinou podmienkou je to, aby naozaj všetkých zúčastnených práca na knihe bavila, to je to najmenej, čo si vieme zabezpečiť.

Stalo sa vám už, že ste chceli vydať knižku, ktorá sa vám veľmi páčila, no nakoniec ste sa rozhodli to neurobiť? Ak áno, tak prečo?
Spravila som to veľakrát. Najmä, ak som zistila, že práva skôr ako Inaque kúpilo niektoré z českých vydavateľstiev ako v prípade románu Sary Baumeovej Jasno Lepo Podstín Zhyna, za ktorý jeho prekladateľka Alice Hyrmanová-McElveen úplne zaslúžene dostala cenu Magnesia Litera za preklad.
Ďalším z dôvodov je spomínaná kultúrna neprenosnosť alebo aj akési uvedomenie si, že toto nie je kniha pre Inaque, oveľa lepšie sa jej bude dariť niekde inde, avšak to sú už naozaj len také ex post racionalizácie. Ale existujú aj opačné prípady, keď knihu z nejakých dôvodov zamietnem a potom mi vydavateľský kolega povie, že do Inaque sa hodí. Toto leto sa mi to stalo s románom Naomi Aldermanovej Power, ktorý vyjde budúci rok na Vianoce.

Blížia sa Vianoce. Vedeli by ste nám napísať napr. 5 typov vašich čitateľov, ktorým by ste odporučili jednotlivé tituly z Inaque? Možno niekto bude chcieť obdarovať svojho blízkeho a táto typológia by mu pri výbere mohla pomôcť.
Typológie a delenia som vždy radšej obchádzala, myslím si, že v každom čitateľovi a čitateľke sa mieša úplne všetko, a existuje riziko, že keby sa s nejakou „nálepkou“ zžili, tak by sa začali obmedzovať, a to by som isto nechcela.


Autor: Jana Šulková
Zdroj obrázkov: Inaque
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: