Aňa Ostrihoňová – rok 2018 z pohľadu vydavateľky

Aňa Ostrihoňová – rok 2018 z pohľadu vydavateľky

Vydavateľstvo Inaque si získava čoraz viac čitateľov a čitateliek, preto sme požiadali Aňu Ostrihoňovú o rozhovor, v ktorom si zhrnieme, aký bol rok 2018 z jej pohľadu vydavateľky.

Tento rok ste vydali mnoho zaujímavých titulov, medzi nimi napríklad ďalšie prózy Eleny Ferrante, ale aj inú taliansku literatúru, skutočné príbehy, ba aj publicistiku. Máte medzi nimi nejakú srdcovku, knihu, o ktorej ste vedeli, že ju jednoducho musíte vydať?
Mám ich viacero, ale najbližšie sú mi Zadie Smith a Jessa Crispin.

Vydávate aj knihy svojím obsahom priamo sa dotýkajúce feminizmu, tento rok napr. Muži mi to vysvetlia či Prečo nie som feministka. Považujete vydavateľstvo Inaque za do určitej miery feministické alebo by ste ho takto necharakterizovali?
Feminizmus vnímam ako hnutie, ktoré sa snaží o narušenie vžitých vzorcov myslenia a organizácie spoločnosti, ako aj pokus o vytvorenie rovnostárskejšieho sveta. Myslím si, že v tomto zmysle takto pôsobí každá z kníh, ktorá nejakým spôsobom čitateľa vyruší svojím pohľadom na svet. Väčšinu času trávime v predstavách o tom, akí by sme mali byť, ako by sme sa mali rozhodovať a správať a potom príde zrazu literárna postava, situácia či publicistický text, v ktorom sa to všetko spochybní a svet sa nám na chvíľu odhalí taký, aký je. A s tým sa už dá niečo robiť.

Ktorá z kníh vydaných v tomto roku podľa vás upútala čitateľov najviac, prípadne máte na ňu najlepšie ohlasy?
Pravdepodobne je to kniha Tá, čo sa vracia od Donatelly Di Pietrantonio, ktorá tento rok navštívila Bratislavu.

Pomáha vám pri výbere titulov na vydanie aj nejaký zahraničný rebríček? Mám totiž pocit, že čo kniha, to skvelá voľba, i keď, samozrejme, je to vec subjektívneho pohľadu.
Skôr ako rebríček sú to recenzie a kritiky, ktoré čítam, alebo rozhovory so samotnými autormi a autorkami. Niekedy sa takto dostanem aj k starším titulom, ktoré stoja za to, aby boli preložené a vydané – napríklad poviedky Lucie Berlin, fejtóny Maeve Brennan či román Cesta tieňmi od Marieteresy Di Lascia.

V novembri sa začal vysielať seriál Geniálna priateľka. Ste toho názoru, že filmová podoba kníh pomôže aj ich predaju, prípadne že k ságe priláka aj nových čitateľov?
Môžem hovoriť len za seba. Keď vidím nejakú filmovú adaptáciu, ktorá ma zaujme, prečítam si knihu, pretože je to predsa len iný zážitok. Myslím si, že seriál má takmer dokonalý casting – niektoré veci sa tým prirodzene zdôrazňujú, iné ustupujú do pozadia.

Na čo sa môžu čitatelia vydavateľstva Inaque tešiť v budúcom roku?
Na pár, dúfam, že príjemných prekvapení a okrem toho na známe mená ako Lucia Berlin, Frank Tallis, Paolo Cognetti a Elena Ferrante, ale aj na prvý diel trilógie od Virginie Despentes, memoáre Angeliky Schrobsdorff či kolumbijskej maliarky Emmy Reyes a eseje Zadie Smith.

A teraz otázka pre vás ako čitateľku – čo z produkcie iných vydavateľstiev (či už slovenských alebo zahraničných) vás tento rok zaujalo najviac?
Je toho veľmi veľa, ale medzi moje dlhodobo obľúbené autorky patrí Chimamanda Ngozi Adichie a jej Amerikánka, Alain Mabanckou, ktorému v slovenčine vyšiel román Rozbitý pohár. Som rada, že v slovenčine vychádzajú knihy od Hannah Arendtovej. Memoáre Tary Westover Educated určite vyjdú aj po česky, aj po slovensky. Konečne som si tiež prečítala klasický román od Zory Neale Hurston Their Eyes Were Watching God a netuším, prečo som sa k nemu nedostala už skôr; občas sa to stáva.


Autor: Jana Šulková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: