Barbora Šedíková: Umenie a história ma naučili všímať si drobné a často prehliadané detaily

V recenzii na vašu knihu Margaret Raven som písal o tajomstvách, ktoré sa v nej snažíme odkryť. Aspoň ten pozornejší čitateľ. Všimol som si jeden fakt, a to havrany. Hoci v knihe nemajú najhlavnejšiu úlohu, spomínali sa tam často. Nakoniec som si uvedomil, že na fotke, ktorá sa nachádza na konci knihy, máte oblečené tričko s vtákmi. Znamenajú pre vás vtáky niečo, majú v sebe istý druh symboliky?
Nad takouto interpretáciou som sa vôbec nezamýšľala. Táto symbolika sa skôr viaže k dielu než ku mne samotnej. Havrany sú tu akýmisi nemými svedkami, pozorovateľmi toho všetkého, čo sa deje, ale do istej miery aj poslami nešťastia. Vždy, keď sa niečo dôležité udeje, sú tam. A aj samotné priezvisko Raven znamená v preklade havran.

Hlavná postava knihy je slepý muž. Ja som si to však počas čítania veľmi neuvedomoval, keďže slepo takmer vôbec nepôsobil. Hoci nedokázal rozpoznávať nových ľudí, v napínavých častiach knihy slepota nebola jeho hendikep. Snažili ste sa len utajiť totožnosť postáv, ktoré nakoniec vystúpili z úzadia, alebo mi niečo uniklo?
Keď sa narodíte s nejakým hendikepom, v tomto prípade to bola slepota, tak si svojím spôsobom na to zvyknete. Okrem toho je známe, že slepí ľudia vedia lepšie využívať sluch a hmat, ktoré im takýmto spôsobom nahrádzajú zrak. To, že bol hlavný hrdina slepý, nemalo nič spoločné s tým, že by som chcela utajiť totožnosť niektorých postáv. Skôr išlo o to, že význam celého príbehu bol v jednotlivých rozhovoroch medzi postavami a nie v opisoch ponurého Anglicka. Pretože ľuďom často uniká to, čo niekto povie, takže aj z toho dôvodu bol hlavný hrdina nevidiaci.

Kniha je dosť malých rozmerov a príbeh je neustále dynamický, s množstvom zápletiek, ale niektoré názory čitateľov hovoria, že samotný príbeh stagnuje. Aký máte na to názor?
Ako sa hovorí, sto ľudí, sto chutí. Ja osobne nemám rada príbehy, kde autor dopodrobna opisuje vzhľad postáv či prostredia a najviac neznášam dialógy, ktoré neposúvajú dej vpred. Preto som do svojho príbehu umiestnila množstvo zápletiek a zvratov. Takisto aj výzor väčšiny postáv nechávam na predstavách samotných čitateľov, nech zapoja svoju fantáziu. V knihe malých rozmerov to všetko však môže na niekoho pôsobiť stagnujúco. No aj sám každodenný život je plný dynamiky a zvratov.

Ako vás inšpirovali Victor Hugo a Carlos Ruiz Zafón? Prevzali ste niečo z ich štýlu písania?
Victor Hugo ma inšpiroval svojimi filozofickými úvahami, najmä v jeho asi najslávnejšom diele Bedári. A Carlos Ruiz Zafón zase svojou dynamikou v diele Anjelská hra. Práve tieto dva aspekty sa stali akýmisi základnými piliermi práve aj mojej knihy.

Kniha kritizovala spoločnosť a jej názory. Ktorá vlastnosť vám na ľuďoch najviac prekáža?
V prvom momente ma napadla faloš, ale pri hlbšom zamyslení mi najviac prekáža ľudská ľahostajnosť. Tá je podľa mňa najhoršia.

Píše sa o vás, že vám umenie a história priniesli nevšedný pohľad na svet. Vedeli by ste to nejako skonkretizovať?
Už odmalička ma fascinovali dejiny, ale paradoxne nie významné historické udalosti, akými sú vojenské výpravy či panovníci. Zaujímala som sa skôr o tie bezmenné masy obyčajných ľudí, ktorí však nie sú, teda aspoň pre mňa, o nič menej významnými. Pretože nech už ide o čokoľvek, nádherné katedrály či vojnové ťaženia, stáli za nimi ľudia, ktorí zostali zabudnutí v prachu času. Umenie a história ma naučili všímať si drobné a často prehliadané detaily, z ktorých sa skladá celok.

Musím povedať, že v knihách si rád značím citáty. Po pár stránkach som si všimol, že viac zvýrazňujem, ako čítam. Je nejaký citát, ktorý vám najviac prirástol k srdcu?
Tých citátov je, samozrejme, viacej, ale jeden je môjmu srdcu obzvlášť blízky. „Ľudia si vždy naivne myslia, že dokážu niečo zmeniť, ale v skutočnosti sú to veci, ktoré ich menia.“

Kniha má otvorený koniec. Dočkáme sa aj druhého dielu? V akom štádiu sa práve nachádza, ak sa teda už pripravuje?
Na druhom diely už dlhšiu dobu usilovne pracujem a momentálne sa nachádzam asi tak v polovici celkového príbehu. Samozrejme, bude si to vyžadovať ešte mnoho dní a nocí, kým ho dovediem do úspešného konca. Ale sľubujem, že odpoviem na všetky otázky, ktoré zostali nezodpovedané v prvej knihe.


Autor: Milan Jašo
Zdroj obrázkov: autor, Barbora Šedíková
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: