Bez sĺz by duša nemala dúhu – Dávid Matuš

Bez sĺz by duša nemala dúhu – Dávid Matuš, Garmond 2016

Bez sĺz by duša nemala dúhu – Dávid Matuš, Garmond 2016

Knižka Bez sĺz by duša nemala dúhu je debutovou básnickou zbierkou začínajúceho spisovateľa Dávida Matuša. Zbierka pozostáva z 27 básní, ktoré sa vyznačujú vysokou intelektuálnou úrovňou.

V básňach sa prelína osobná, reflexívna a ľúbostná lyrika. Celkovým vyznením zbierky je na jednej strane volanie po znovuobjavení humanity, medziľudského porozumenia, úcty a lásky. Na druhej strane sa táto poézia obracia smerom k jednotlivcovi. V tomto prípade ide o básne, v ktorých lyrický subjekt vyslovuje posolstvo, aby sa človek bez ohľadu na negatívne okolnosti nevzdával svojich snov, túžob a hlavne seba samého, svojej špecifickosti. Zároveň možno postrehnúť priamu snahu dať impulz pre hľadanie svojho ja, aby si človek vedel odpovedať na otázku, kto v skutočnosti je. Obidva spomenuté prístupy k človeku, univerzálny aj individuálny, sú v básňach organicky späté a často sa odohrávajú na pozadí ľúbostnej problematiky.

Charakter zbierky sa vyznačuje viacerými zaujímavými črtami. Čitateľ je konfrontovaný s veľmi autenticky vykreslenými negatívnymi pocitmi, ktoré človek zažíva práve kvôli nedostatku humanity. Tieto pocity sú však vyvážené vyslovením posolstva jednotlivcovi, aby sa nevzdával svojich ideálov, a taktiež výzvou na zmenu, aby sa spoločnosť zmenila. V závere teda možno konštatovať, že básne majú optimistické vyznenie, pretože nabádajú na hľadanie vnútornej sily, vďaka ktorej možno nástrahám spoločnosti čeliť prostredníctvom sebapoznania. Rovnako aj správanie lyrického subjektu je pozoruhodné. Kým vyjadruje negatívne pocity, hovorí v prvej osobe, čím navodzuje dojem, že on sám zažil dané momenty. Keď však vyjadruje spomínané posolstvo, resp. výzvu, tak často hovorí v druhej osobe, čo môže svedčiť o snahe pomôcť druhým ľuďom, nadradiť dobro druhého nad svoje vlastné. Za veľmi aktuálne považujem aj tematizovanie pominuteľnosti času. V básňach je priamo pomenovaná skutočnosť, že ani najúspešnejšia kariéra nám nevráti stratený čas s našimi blízkymi.

Po formálnej stránke sú básne písané voľným veršom, často sa vyskytujú veršové presahy. Táto zbierka nepatrí do poézie založenej na hre so slovom, jej hodnota sa ukazuje prostredníctvom hlbokých myšlienok. Napriek tomu však v oblasti formy pociťujem rušivý element, a to dĺžku veršov. Nemôžem však vylúčiť ani tú možnosť, že pri nadpriemerne dlhých veršoch ide o autorský zámer, ktorý by sa odhalil pri hĺbkovom interpretačnom uchopení zbierky.

Zbierku hodnotím ako veľmi prínosnú pre knižnicu každého človeka. Básne sa čítajú ľahko, ale zároveň povedia veľmi veľa. Keďže morálne fackuje bezohľadnosť a podáva pomocnú ruku slabším, má knižka pomerne široké pole pôsobnosti.


Autor: Dominik Vančo
Zdroj obrázkov: Autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: