Bezstarostná / TVORÍME

Pozerá sa von oknom…

sedí na operadle oranžového gauča a hľadí cez okno s očakávaním…

s nádejou, že pôjde okolo, že ho zahliadne, aby si mohla sebecky myslieť, že na ňu myslí a pozerá sa na ňu v okne.

Aj vie, čo by urobila, keby ho zbadala…

obliekla by si tepláky, schmatla kľúče a utekala by po schodoch, len aby ho stihla…

aby išla za ním a povedala mu to…

aj to vie…

vie, čo by mu povedala…

Chýbaš mi…

jedna jediná veta po takmer roku.

A čo by urobil on? O tom sa odváži len uvažovať, vytvárať si príbehy v hlave…

a v ten moment, keď naňho myslí, začne pršať. Spustí sa chvíľkový lejak studených kvapiek. Aj teraz vie, čo by urobila…

ihneď by vybehla von, aby sa poddala dažďu. Aby zmyl jej myšlienky, jej city. Roztiahla by ruky a nechala by dážď, aby ju upokojil. Ale ona stále sedí na tom operadle, stále sa pozerá cez okno a stále prší.

Nič nerobí, nie je taká bláznivá, aby vybehla von do dažďa.

Ona len premýšľa, sníva o tom, aká chce byť bezstarostná a ako by mu zmoknutá zavolala, aby za ňou prišiel…

aby ju nenechal samu, aj keď ju už dávno opustil.


Autor: Denisa Lutovská
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: