Bibliotéka aj v znamení slovenských prekladateľov

Bibliotéka aj v znamení slovenských prekladateľov

Hoci ohlasy na túto významnú slovenskú knižnú udalosť už dávno odzneli a hoci sa bilancuje a reflektuje v závere roka, nie v začiatku toho nového, v redakcii sme sa zhodli, že predsa len uvedieme tento krátky report z Bibliotéky zameraný na preklad a slovenských prekladateľov, ktorí sú v rámci uvedenia literárneho diela na trh často opomínaní.

Bibliotéka 2018 opäť raz nesklamala. Tradičný veľtrh kníh pohltil naše hlavné mesto svojím bohatým programom, v ktorom sa ušlo popredné miesto aj besedám so slovenskými prekladateľmi. Začiatkom novembra sa teda neoslavovali iba samotné knihy, ale aj osoby stojace za ich zrodom. Prekladateľ Michal Hvorecký debatoval s Martinom Pollackom o jeho úspešnom reportážnom diele Smrť v bunkri, ktoré prekladal pre vydavateľstvo Absynt,  Dado Nagy spovedal poetku Mirku Ábelovú, ktorá v súčasnej dobe prekladá už druhú celosvetovo známu básnickú zbierku od Rupi Kaur, no v rámci osobitného uvažovania a prezentovania prekladu ako procesu sme sa mohli tešiť na prezentáciu tohtoročných (vydaných i ešte len pripravovaných) čísel literárneho periodika Revue svetovej literatúry. Príjemné poobedňajšie stretnutie na pódiu Literárneho centra zorganizovala Bibliotéka pod záštitou Fondu na podporu umenia a SSPUL.

Prezentáciu, ktorá sa razom zvrtla do veľmi priateľskej a pohodovej diskusie, moderovala šéfredaktorka Revue Gabriela Magová v rozhovore s Katarínou Bednárovou, Luciou Halovou a Františkom Hruškom. Významných hostí spájal jeden kľúčový fakt – všetci traja sa svoje bohaté prekladateľské skúsenosti a literárny prehľad rozhodli využiť pri zostavovaní už spomínaných najnovších čísel časopisu. Každý z pozvaných predstavil svoje číslo, okolnosti jeho zrodu a zoznámil nás s vybranými preloženými poviedkami. Zaujímavosťou prvého, a teda jarného, minuloročného čísla bolo spracovanie na základe témy, nie národnostnej príslušnosti. Išlo o číslo venované humoru a jeho najrozličnejšiemu prezentovaniu sa v literatúre. Zostavovateľka Lucia Halová i samotná Gabriela Magová ho titulovali za veľmi vydarené a špecifické, pretože čitateľom poskytuje prierez humornou poviedkovou tvorbou naprieč širokým spektrom národných literatúr. František Hruška uviedol číslo druhé, talianske, ktorého tematickým zacielením boli financie. Vyjadril sa, že nie je celkom spokojný s jeho finálnou podobou, najmä kvôli vykonávaniu zmien na poslednú chvíľu, ale od kolegýň na pódiu získal uistenie, že číslo bolo naozaj kvalitné. Najčerstvejšie číslo mala na starosti Katarína Bednárová, ktorá ho venovala francúzskej literatúre. Zaujímavosťou je skutočnosť, že príspevky do veľkej miery preložila so svojimi študentkami počas nepovinného krúžku umeleckého prekladu. Otvoril sa tak priestor na ďalšie uvažovanie: je Revue skutočne miesto pre debut mladých nádejných prekladateľov? Vo všeobecnosti áno, to si v podstate kladie za svoj cieľ, no František Hruška sa nazdával, že nie vždy musí ísť o správny krok. Všetci sa však zhodli v potrebnej spolupráci a vyváženosti staršej a novšej generácie a v zachovaní akejsi kontinuity v produkovaní prekladov.

Podnetná beseda so stručným zhodnotením najaktuálnejších čísel Revue svetovej literatúry bola príjemným priblížením samotného časopisu, jeho fungovania a predstaviteľov. Dúfame aj v ďalšie podobné akcie, akou bola tá na Bibliotéke, ktoré dostanú do väčšieho povedomia prekladateľov a preklad ako taký.


Autor: Júlia Valčeková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: