Caraval – Stephanie Garber

Caraval – Stephanie Garber, Egmont SK 2017

Príbeh o tom, keď je vaším snom, aby ste nikdy predtým nesnívali

Čo by ste robili, ak by sa vo vašom živote udial zázrak a splnil sa vám váš najväčší sen? Taký nemožný a výnimočný, že by ste sa o ňom báli hovoriť nahlas? Pretože Scarlett, hlavnej hrdinke tohto príbehu, sa jej detský deň splnil – získala lístky na Caraval. Vy neviete, čo to je? To predsa nemôžete myslieť vážne… Caraval je to najmagickejšie a najtajomnejšie vystúpenie, aké kedy ľudské oko videlo. Je to udalosť, ktorá vám zmení život. A to doslova.

Síce sa počas Caravalu pred vašimi očami rodia zázraky a šepkajú kúzla, nesmiete zabudnúť na to najdôležitejšie – ničomu a nikomu nesmiete veriť. Nikdy. Možno sa vám tí ľudia zdajú byť milí a neškodní, ale verte tomu, že nemáte ani len tušenia, kto vlastne sú. Nemôžete nikomu veriť, to vám opakujem.

Už od začiatku predstavenia sa Scarlettin zidealizovaný sen rozplynie na realitu, pretože jej sestru, Tellu, uniesol Legenda, organizátor hry. A ona ju za pár dní musí nájsť, dokým nebude neskoro. A aby toho nebolo málo, už od začiatku knihy sa im do cesty pripletie Julian, tajomný námorník s opálenou pokožkou a uhrančivým pohľadom. Práve on je jediná osoba, ktorá Scarlett pomôže, aj napriek tomu, že pred ňou skrýva mnoho tajomstiev.

Nikdy si nedovolím o knihách povedať niečo, čo si v skutočnosti nemyslím. V literatúre treba byť úprimný. Čítala som síce mnoho kníh, ale len pár bolo takých trblietavých kúskov, pri ktorých som sa mohla pozastaviť a povedať, že podobnú knihu som ešte nečítala. Caraval je jednou z nich. Netvrdím, že je to tá najlepšia kniha, akú som kedy zobrala do rúk, ale ešte sa mi nestalo, že by som nejakú knihu, okrem tejto, prečítala za jeden deň aj napriek tomu, že má takmer štyristo strán. Bolo to akoby som bola na bláznivom tobogáne. Alebo ako keby som sa ocitla v detektívke od Agathy Christie a ja som potrebovala vedieť, ako to vlastne bolo. Pretože tu si nemôžete vyvodzovať žiadne závery – nikomu nemôžete veriť. Lenže čo ak niekto niekedy povie naozaj pravdu? Čo ak celá magickosť Caravalu spočíva v tom, že nemáte nikomu a ničomu veriť, aj napriek tomu, že neviete, či ľudia okolo vás vám naozaj nehovoria pravdu? A keby ste sa nad tým začali teoreticky zamýšľať, aj tak by ste z toho nič nemali, lebo autorka vás tromi nasledujúcimi vetami tak zneistí, že radšej o tom nerozmýšľate.

Navyše, pomaličky ale isto, si začnete vytvárať puto s postavami, nielen s tým tajomným námorníkom, ktorý Scarlett aj napriek pravidlám pomáha, ale aj s tajomnými a pofidérnymi postavičkami, ktoré v živote nič dobré neurobili. Lenže čo ak je to všetko iba fraška? A čo ak sa Legenda, muž mnohých tvárí, pohybuje okolo a vydáva sa za niekoho úplne iného? Nuž, toto je Caraval, kde sa všetko dozviete až na konci. Možno práve preto som celú knihu čítala v kŕčoch, lačným pohľadom po ďalších riadkoch. Bolo to napísané neskutočne, naozaj bravúrne. Nikdy som netušila, či sa môžem spoliehať na niečie slová či činy. Alebo či si môžem obľúbiť niektorú z postáv. A veriť im. Autorka Stephanie Garberová si pre napísanie tejto knihy zvolila excelentný štýl písania – dynamický, rýchly, vrtkavý. Zvlášť si dala záležať na opisoch, ktoré vás cez stránky knihy schmatnú a ponoria do čarovného sveta.

Keby som sa však mala rozhovoriť o prostredí, mala by som zopár výhrad: predstavenie Caravalu, teda väčšina knihy, bola opísaná a domyslená do najmenších detailov. Lenže ten „reálny svet“ okolo sa mi absolútne nepozdával. Bol síce iný ako ten náš, a to v mnohých ohľadoch, ale ničím si ma nezískal, nemala som ani chuť ponoriť sa doň. Niektoré dialógy vyzneli ako z lacnej telenovely, ale možno to tak vyznelo iba v slovenskom preklade. No a keď už som pri tom našom krásnom jazyku, nedá mi neokomentovať preklad. Na niekoľkých čudne znejúcich vetách by som sa ani nebola pozastavila, nebyť tých čechizmov (nahor, proste, usínať…). Mne osobne to dosť prekážalo, pretože ak raz čítam knihu v slovenčine, nemám za potrebu obnovovať si slovník českých slovíčok.

Svet Caravalu bol geniálny a asi aj preto som očakávala geniálny koniec. To sa, bohužiaľ, nenaplnilo. Samozrejme, že to nemôžem zovšeobecňovať, pretože každý si, chtiac či nechtiac, vytvorí svoje domnienky či závery a ja som sa očividne dostala celkom blízko. Presne preto ma to zakončenie nedostalo a ani mi nevyrazilo dych… bola som sklamaná. Autorka mala po tých prvých 50 stranách rozbehnutý sľubný príbeh a s čitateľovou domnienkou si mohla doslova robiť, čo len chcela. Mohla to ukončiť tak, že by aj zabudol, ako sa volá. Mohlo to byť ešte viac geniálnejšie. Alebo viete čo? Vlastne ani nie, pretože vám klamem. Veríte mi?


Autor: Ema Šašalová
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: