Carol / Film VS Kniha

Carol/Film VS Kniha

Zatiaľ čo film Carol som videla už v roku jeho vydania, teda v roku 2015, kniha od Patricie Highsmith, pôvodne nazvaná Cena soli, sa mi dostala do rúk len nedávno. Vďaka tomu som si mohla opäť pripomenúť onú lovestory z prostredia 50. rokov, ktorá ma, nech to znie akokoľvek sentimentálne, chytila za srdce ako máloktoré dielo tohto konkrétneho žánru.

Čo ma hneď na začiatok prekvapilo, bol fakt, že kniha vyšla už v roku 1952. Príbeh sa síce odohráva v tých časoch, no nikdy by som nebola povedala, že bol vtedy aj napísaný a dokonca vydaný. Z nejakého dôvodu som počas čítania jednoducho mala pocit, akoby ho napísal človek žijúci v dnešnej dobe. To svedčí o istej nadčasovosti tohto románu, ktorý si nedáva servítku pred ústa, nebojí sa riešiť veci, ktoré boli v tých časoch tabu, a zároveň k tomu pristupuje s istou noblesou a precíznosťou, ktorá nijakým spôsobom neznevažuje obsah diela a nepokúša sa nikoho nasilu provokovať.

Kniha aj film vo mne zanechali takmer úplne rovnaký dojem, a to je niečo, čo sa podarí len málokedy, a rozhodne je potrebné to oceniť.

Príbeh mladučkej Therese, ktorá sa počas brigády v obchode s hračkami stretne s Carol, má akýsi zvláštny a prenikavý nádych, svoje osobité kúzlo. Toto stretnutie je pre ne obe osudové – pri prvom pohľade sa medzi nimi vytvorí niečo, o čom dlho nehovoria a zostáva to nevyslovené v pozadí celého príbehu, vytvárajúc určité napätie až do momentu, keď sú k sebe konečne otvorené. Lenže aj keď o tom ani jedna z nich nehovorí, obe sú si toho vedomé a všetky ich nasledujúce činy vedú tým istým smerom.

Napriek tomu, že sa filmovému spracovaniu podarilo zachytiť to najpodstatnejšie z atmosféry knihy, tvorcovia si dovolili urobiť niekoľko drobných zmien – tak napríklad, v knihe je Therese scénická výtvarníčka, zatiaľ čo vo filme sa venuje fotografovaniu. Tento malý detail je ale pozitívnou obmenou, ktorá sa do filmu hodila lepšie a dalo sa s ňou pekne pohrať, vyvolávajúc tak umelecky prínosný efekt. Ďalšou odlišnosťou bolo, že Carol si vo filme zabudla na pulte rukavice, a tým sa začal ich spoločný príbeh. V knihe bola Therese v tomto smere o čosi odvážnejšia, a dovolila si Carol poslať vianočné želanie na adresu, na ktorú si z obchodu nechala poslať darček pre svoju dcéru.

Celá chémia medzi dvomi hlavnými aktérkami je založená na tom, že Therese je v role mladého naivného vtáčatka, a Carol v role sofistikovaného dravca. Je potrebné priznať, že vekový rozdiel medzi nimi je dosť badateľný (Therese má devätnásť, Carol niečo cez tridsať) a miestami si človek naozaj povie, že Carol je Theresina „sugar mommy“ – rozmaznáva ju darčekmi, pozornosťou, pobavenými úsmevmi nad jej nešikovnosťou, a istým spôsobom sama koriguje ich vzťah, ktorý závisí najmä od nej – až do krízy, ktorá vyvrcholí tým, že sa ich cesty dočasne rozídu.

Carol si musí vybrať medzi svojou dcérou a Therese, a aj keď je to pre ňu ťažké, vyberie si dcéru. Ak by sa totiž neprestala s Therese stretávať, jej manžel by zabránil styku s malou. Počas tohto obdobia, kedy si Therese musí zvyknúť na život bez Carol, u nej dôjde k akémusi prelomu, v ktorom sa z nevinného dievčatka stáva dospelá žena. Či za to môže melanchólia a hnev nad tým, že si Carol nevybrala ju, alebo jednoducho len presvedčenie, že Carol tu už nie je, aby ju vodila za ručičku, ťažko povedať.

V každom prípade si ale danej zmeny všimne aj samotná Carol, keď sa po dlhej dobe opäť stretnú. Ich stretnutie má horkastú príchuť a náhle je vidieť zmenu, ktorá v ich vzťahu prebehla, akési preskupenie síl: tentoraz to nie je Carol, ktorá má navrch, ale Therese. Carol je v úlohe tej, ktorej osud závisí od Therese a od jej rozhodnutia, čo ďalej. Je tá submisívna, ktorá chce napraviť chybu – Therese je však ešte stále zatrpknutá a sama sebe nedovolí podľahnúť jej čaru; jednak preto, že jej to nedovolí vlastná hrdosť, jednak preto, že sa bojí opätovného sklamania.

Našťastie sa na konci nemusíte báť žiadneho negatívneho stereotypu, ktorý sa v podobných dielach objavuje – žiadna samovražda, žiadne vrátenie sa späť k manželovi. Za zachovanie knižného konca som filmovým tvorcom nesmierne vďačná, pretože ide o koniec plný nádeje a aj napriek tomu, že je otvorený, je v ňom povedané viac než dosť. Posledný vzájomný pohľad medzi Carol a Therese je rovnako podstatný pre pochopenie celého príbehu ako ten prvý.

Na konci knihy sa nachádza autorkina poznámka, ktorá hovorí o tom, aká scéna z jej života ju inšpirovala k napísaniu tohto príbehu, i o tom, ako sa pokúsila dať homosexuálnym osobám, ktoré vtedy prežívali ešte ťažšie časy než dnes, šťastný koniec, čo sa vtedy v literárnych dielach príliš „nenosilo“. V reakcii na svoj román následne dostala veľký počet poďakovaní od ľudí, ktorí boli za túto možnosť vidieť svoj odraz v literatúre v pozitívnom svetle vďační.

Ako hlavný rozdiel medzi knihou a filmom by som označila fakt, že zatiaľ čo kniha bola najmä príbehom Therese, film bol príbehom ich oboch a lepšie dokázal priblížiť Carolinu neľahkú a nezávideniahodnú situáciu. Napriek tomu, že to bola silná a sebavedomá žena, ukázala sa byť aj veľmi krehká a zraniteľná.

Rovnako ako Veľký Gatsby, aj v tomto prípade si film vzal z knihy to najpodstatnejšie a premietol to v tom najlepšom svetle. Obsadenie hlavných postáv bolo perfektné – Rooney Mara a Cate Blanchett boli skutočne najlepšou možnou voľbou a osobne si neviem predstaviť nikoho, kto by lepšie zapadal do rolí Therese a Carol. Rovnako aj Sarah Paulson sa dokonale hodila do role Abby, Carolinej najlepšej priateľky a niekdajšej milenky. Drobné pozmenenie istých detailov napomohlo k prispôsobeniu knihy pre filmové plátno. Atmosféra bola dotvorená nielen prostredím New Yorku 50. rokov, ale aj úžasnou, svojím spôsobom melancholickou a zároveň nádej vzbudzujúcou hudbou. Mojím konečným verdiktom je teda vrelé odporučenie knihy aj filmu – verte, že ľutovať rozhodne nebudete.


Autor: Sofia Prétorová
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: