Časy zo second handu – Svetlana Alexijevič

Časy zo second handu – Svetlana Alexijevič, Absynt 2017

K reportážnej literatúre som sa dostal pred pár rokmi cez knižku od Svetlany Alexijevič Vojna nemá ženskú tvár. V tom čase som si uvedomil, že toto je presne ten literárny žáner, ktorý mi na trhu chýbal a vďaka ktorému si človek dokáže rozširovať svoje obzory. A práve Svetlana Alexijevič ma so svojím cyklom o sovietskom človeku oslovila najviac. Či už to bola knižka Vojna nemá ženskú tvár, Černobyľská modlitba alebo Časy zo second handu. V každej z nich nájdeme úprimné výpovede ľudí, ktorí prežili mnohé neľahké chvíle alebo ich niektoré historické udalosti natoľko poznačili, že ich život akosi stratil zmysel.

Kniha Časy zo second handu zachytáva udalosti týkajúce sa aj priamo nás. Hovoria totiž o rozpade sovietskeho bloku a o úplnom potlačení komunizmu v samotnom Rusku a okolitých krajinách. Tieto udalosti sa mnohým zdajú už dávno zabudnuté alebo neaktuálne, no opak je pravdou. Ľudia vyrastajúci v tvrdom komunizme boli vychovaní na pravidlách, ktorých hlavnou myšlienkou je boj za Vlasť. Títo ľudia sú stále súčasťou spoločnosti, no nejako sa nechcú alebo, v horšom prípade, sa nevedia do tejto ,,novej“ spoločnosti zaradiť. Prišiel nový spôsob vládnutia, noví členovia vlády s úmyslom priblížiť Rusko bližšie k modernému svetu. Obyvatelia Ruska to sami požadovali, priam prahli po zmene. Nová generácia chcela vstúpiť do života s nekonečnými možnosťami, ktoré im ich rodná krajina môže ponúknuť. Ale niekde sa stala chyba. Ruský človek vyrastal s nestálym vštepovaním idey o jednoduchosti života a o tom, že pre sovietskeho človeka je cťou, ak padne v boji za vlasť a že sovietsky ľud čakajú lepšie zajtrajšky. Treba len veriť a vydržať.

,,Do školy sme chodili s lacnými peračníkmi a perami za štyridsať kopejok. V lete si nazuješ plátenky, vyleštíš si ich zubným práškom – ako nové! V zime sme zase chodili v gumákoch, mráz nám cez podošvy spaľoval nohy. A ako nám bolo dobre! Verili sme, že zajtra bude lepšie ako dnes a pozajtra zas lepšie ako včera. Mali sme budúcnosť. Aj minulosť. Mali sme všetko!“

Ale čo má robiť sovietsky človek v novom svete, kde nie sú vojny na dennom poriadku, kde rastie moc peňazí a stráca sa tá povestná hodnota človeka? Stáva sa strateným. Strateným vo svojej krajine, ktorú si podmanili noví kapitalisti, šikovní obchodníci a kšeftári schopní prispôsobiť sa novým pravidlám. A tí, čo sa ,,nenaladili“ na túto novú vlnu obchodovania ostávajú bezbranní a často sa nechávajú okrádať svojimi najbližšími.

Špecifikom kníh od Svetlany Alexijevič je jej autentické zachytenie rozhovoru s daným človekom. Preto tu nečakajte žiadny príbeh s jedným hrdinom snažiacim sa prerozprávať vám niektorú časť zo svojho života. V knižke sú obsiahnuté autentické výpovede reálnych ľudí, obyvateľov sovietskeho zväzu, ktorí našli to odhodlanie a podelili sa o svoje spomienky na udalosti, ktoré ich nejakým spôsobom ovplyvnili alebo zmenili smerovanie v ich živote. Presne to dodáva jej knižkám čosi špeciálne. Niečo, čo som inde nenašiel. Aj pri tejto knihe som mal pocit, že nečítam knihu, ale načúvam obyčajnému človeku a ten sa mi zveruje so svojím trápením, potrebujúc sa iba vyrozprávať a podeliť sa o svoje myšlienky.

Časy zo second handu sa určite nečítajú ľahko, nad mnohými myšlienkami sa človek pozastaví, pretože sa mu zdajú priam nereálne. Mnohokrát som si v duchu pomyslel, že človek toľko trápenia nedokáže zniesť… A predsa znesie ešte aj viacej. Zaujímavé svedectvo o tom podáva Alexijevič – tá totiž dokázala do tejto knižky vniesť autentickosť danej doby a súčasne humánnosť človeka, ktorý sa iba snaží prežiť a hlavne pochopiť.


Autor: Tomáš Obert
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: