Čierna hra: Vláda mafie – Jozef Karika

Čierna hra: Vláda mafie – Jozef Karika, Ikar 2015

Čierna hra: Vláda mafie – Jozef Karika, Ikar 2015

Spoločensko-psychologický akčný Román Jozefa Kariku Čierna hra s podtitulom Vláda Mafie si podáva ruku s čitateľmi od roku 2015. Upriamuje pozornosť na slovenskú spoločnosť v rozpätí rokov 1987 až cca 1995, pričom si všíma jej reakciu na štátno-politické a spoločenské premeny po páde komunistického režimu v roku 1989. Dej sa odohráva primárne v Ružomberku, ale aj v Bratislave a krajinách bývalej Juhoslávie. Konkrétne ide o mestá Sarajevo, Split a hraničné oblasti zasiahnuté balkánskym vojnovým konfliktom.

Hoci autor v úvode knihy prehlasuje, že postavy diela aj príbeh sú fiktívne, stojí príbeh na pilieroch reality. Na jednej strane zobrazuje praktiky štátnej bezpečnosti komunistického režimu, na druhej strane neskorší nárast tovaru a produktov zo západu, rozmach mafie, výpalníctva, drogových dílerov, obchod so zbraňami a privatizáciu štátnych podnikov (riadenej zo štátneho zákulisia). Zo zahraničných udalostí dotvára príbeh Občianska vojna v Juhoslávii, ktorá trvala v rokoch 1991 až 1995.

Jednou z prvých vecí, ktorými dielo upúta pozornosť, je kompozícia. Autor uplatnil členenie na tri väčšie časti. Prvá časť sa začína v júli 1987, druhá časť v júli 1991 a tretia časť v júli 1994. Zaujímavo pôsobí fakt, že každá časť sa začína v mesiaci júl. Jednotlivé časti sa členia na kapitoly a podkapitoly. Samotný príbeh prebieha lineárne, hoci dielo začína in medias res prológom, ktorý obsahuje jednu z kľúčových scén diela. Príbeh akoby sa celý čas blížil k danej scéne, vysvetľuje okolnosti a následne sleduje čitateľ dopad tejto udalosti na ďalšie odvíjanie príbehu. Udalosti, ktorým prológ predchádzal, možno vnímať ako jeden z kľúčových zvratov v diele.

Román pozostáva z viacerých dejových línii, ktoré sa navzájom prelínajú a jedna bez druhej by nemohli existovať. Jednotlivé dejové línie sú naviazané na jednotlivé postavy. Autor v prvej časti knihy najprv predstavuje jednotlivé postavy nezávisle od seba a vzájomné interakcie postáv postupne odhaľuje až neskôr. Osudy jednotlivých postáv sú pútavo a zaujímavo prepletené. Čitateľ je často v napätí ako konanie jednej postavy nečakane ovplyvní osud druhej. Okrem dejových pasáží je dielo bohaté na psychológiu postáv. Vyskytujú sa aj opisy prostredia, ktoré však nepôsobia retardačne, ale zaujímavo dotvárajú atmosféru. Plynulým striedaním uvedených zložiek naberá umelecké stvárnenie na dynamike.

Autor vytvoril dielo, ktoré pulzuje plastickosťou postáv. U väčšiny z nich totiž dochádza k zmene charakteru. Neuplatňuje sa tradičné delenie na „klaďasov a záporákov“, pretože aj pri spočiatku kladne vykresľovaných postavách dochádza k negatívnej charakterovej zmene. Každá v sebe nesie istú tragiku svojho osudu a je vo svojej podstate obeťou vlastného konania. Tým sa v istom zmysle stierajú hranice medzi dobrom a zlom. Katalyzátorom zmien je spoločnosť ako externý činiteľ, ktorý spôsobuje hnev, strach prípadne poníženie. Charakterové zmeny možno označiť za nosný motív diela a ich zvýrazneniu napomáhajú rozličné faktory. Samotný dej je len prostriedkom charakterových zmien, nestojí v centre umeleckého zobrazenia. Dôležité nie je až tak to, čo postava urobila, ale ako to ovplyvnilo jej myslenie a psychiku.

Príbeh zachytáva ako Peter Štarch rozbieha biznis so svojím najlepším priateľom Ľubošom Ostrým. Založia stavebnú firmu, pokúsia sa obchodovať so zbraňami a nakoniec sa zo Štarcha stáva obávaný boss mafie. Pocíti zodpovednosť voči svojim ľuďom. Ľubošovi pomáha v boji so závislosťou od drog a alkoholu. S dožívajúcim Felixom Zaberským, ktorý mu ešte ako člen ŠtB ničil život, trávi posledné chvíle pred smrťou. Pútavé sú aj osudy ostatných postáv, ako napr. Miša Mrázika a jeho kamarátov, ktorí sa pre vandalizmus dostali do väzenia, stali sa z nich výpalníci a nakoniec ich naverboval Štarch za svoju ochranku. Zolo Čonka, príslušník rómskeho etnika, ktorý vyrastal v detskom domove a neskôr sa snažil podnikať so stavebnou firmou, zažíva jedno sklamanie za druhým. Pohár mu pretečie a so svojimi bratmi rozbehne predaj drog. Nemožno vynechať ani Alexandra Vokoša, ktorý neustále prezlieka kabát. Donášal komunistom, buduje spojenie na predsedu vlády a z každej situácie chce pre seba vyťažiť čo najviac. Štarcha s Ostrým dostane do vojnou zmietaného Balkánu Zlatan, sprostredkovateľ predaja zbraní.

Deju, prostrediu a najmä postavám je prispôsobená lexika a výrazové prostriedky. Vo zvýšenej miere sa používajú subštandardné výrazy, pejoratíva a vulgarizmy, ktoré výstižne a autenticky vykresľujú danú spoločenskú vrstvu. Frekvencia týchto výrazových prostriedkov má počas príbehu vzostupnú tendenciu, a taktiež korešponduje s charakterovými zmenami postáv, t. j. čím negatívnejší charakter, tým „drsnejší“ jazyk. Príznakovo pôsobia aj výrazy rómskej proveniencie. Jazykové prostriedky výrazne umocňujú naturalistické zobrazenie scén, ktoré je veľmi sugestívne. Ide najmä o scény bitiek, praktík výpalníkov, ale aj milostné scény.

Román poskytuje pútavé čítanie či už napínavým dejom, alebo prienikom do psychiky postáv. Ak by som mal sformulovať hlavnú ideu, ktorú som si ako čitateľ knihy odniesol, tak by šlo o myšlienku, že zapretím ľudskosti človek nedosiahne šťastie, ale priepasť v duši a stratu samého seba. Keďže kniha demaskuje odvrátenú stranu spoločnosti, možno ju hodnotiť len pozitívne. Stŕha čitateľovi ružové okuliare a nepriamo naňho apeluje, aby nebol pasívny, vnímal negatíva a hrozby, ktoré sa mu môžu diať priamo pred očami a pokúsil sa docieliť zmenu k lepšiemu. Román teda nemá len estetickú funkciu, ale vyníma sa potenciálom vzbudiť mravné hodnoty.


Autor: Dominik Vančo
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: