Čitateľská kríza

Čitateľská kríza

Stretli ste sa už sa už s pocitom, že vás neteší obracať stránky obľúbenej knihy? Mali ste z toho výčitky svedomia? Ako je predsa možné, že ja, zarytý čitateľ, sa neviem sústrediť na svoju obľúbenú knihu a vôbec ma neteší, že ju práve čítam, presnejšie, pokúšam sa ju čítať? A je to vôbec normálne, že my knihomoli máme tieto krízy?

Kúsok z môjho príbehu: V nemocnici som sa na knihu nemohla ani pozrieť. Na stolíku pri posteli som mala krásnu zbierku mojich obľúbených spisovateľov, pamätám si, že tam bol Bukowski a Válek. Povaľovali sa vedľa mňa, chodila som okolo nich a v duši som pritom pociťovala neznesiteľný odpor voči knihe. Ja, ktorá by som bola schopná z práve horiaceho domu zachrániť skôr knihy ako „cennosti“, mám zrazu odpor ku knihám, hoci vtedy bol primárny dôvod jasný – nemocnica. Ale tieto mini krízy som mávala aj predtým, i keď, samozrejme, v menšom v rozsahu. Zatiaľ čo v nemocnici a po príchode domov som sa na knihy nemohla ani len pozrieť, moje predošlé krízy boli slabšie. Jednoducho som sa nevládala sústrediť na text, vždy som roztržito pretáčala stránky, v polovici strany som si nepamätala, o čom som čítala, niekedy som sa musela opätovne pozrieť na názov samotnej knihy.

Tieto naše knihomoľské krízy môžu byť spôsobené rôznymi vecami. Psychická nepohoda, veľa povinností, práve vykypená polievka na sporáku, pripečený koláč alebo len jednoduchý a prostý reštart mysle, keď si potrebujete vziať do rúk namiesto knihy motyku a na chvíľku sa zamestnať (a zároveň si oddýchnuť) manuálnou prácou. Keď táto moja kríza v čítaní znovu príde, vždy ma to zlomí a mám výčitky, že nemôžem mať pri sebe knihu, zabudnúť sa v nej a vychutnávať si staré, ošúchané stránky a čítať básne. Podvedome si slovo kríza spájam so slovom križovatka, a preto viem, že pri mojej čitateľskej kríze potrebujem na svojej životnej križovatke zvoliť iný smer, aby som sa dostala opäť na hlavnú cestu. Ale poviem vám, milí naši čitatelia, ja som sa asi nikdy nehanbila tak veľmi, ako vo chvíli, keď som svojim kamošom a rodine hovorila, že sa mi knihy hnusia a nech mi žiadne nenosia. Bolo to pre mňa veľmi citlivé, intímne, bolestivé, lebo kto ma pozná, vie, že do knižnice chodím asi od štyroch rokov a svet kníh a zaprášených políc plných slovných pokladov pre mňa znamená veľa. Je prirodzené prežívať rôzne krízy, preto si myslím, že je vtedy vhodné uvedomiť si prebiehajúci reštart mysle a pokúsiť sa robiť nejakú inú činnosť. Mňa momentálne chytilo pečenie a zaváranie (ako keby mali ženy na výber). Preto nezúfajte, ak prežívate podobnú či inú čitateľskú krízu, nie ste v tom sami.


Autor: Janka Nevoľníková
Zdroj obrázkov: Autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: