Devadesát tři – Victor Hugo

Victor Hugo

Devadesát tři – Victor Hugo, Omega 2013

Predstaviteľ vrcholového romantizmu Victor Hugo bol vo svojich literárnych počiatkoch stúpencom kráľa a neskôr cisára. Časom sa jeho pohľad na situáciu v krajine radikalizoval tak, že sa sám stal jedným zo symbolov republikánskej opozície. Keďže vystupoval ako odporca Ľudovíta Bonaparteho a bol zástupcom liberálneho socializmu, musel po štátnom prevrate opustiť krajinu a odísť do exilu, kde sa usadil v Bruseli.

Victora Huga poznáme najmä ako autora jeho azda najznámejšieho románu Chrám Matky Božej v Paríži. Úprimne, kto by nepoznal príbeh šeredného Quasimoda, prekrásnej Esmeraldy alebo prefíkaného Frolla? Okrem tohto príbehu plného lásky písal Victor i o iných témach. Jeho román s názvom Devadesát tři sa viaže k časom, ktoré hýbali dejinami – Veľká francúzska revolúcia. Revolúcia, ktorej najznámejším symbolom je krutá gilotína, ktorej hnev okúsil i Ľudovít XVI., jeho manželka Mária Antoinetta a mnohí iní.

Príbeh sa odohráva v oblasti Vendée, ktorá bola charakteristická pre jej silné pozície protirevolučných rojalistických síl. Boj prebieha medzi bielymi, prívržencami monarchie, a modrými, republikánmi. Revolúcia dokázala znenávidieť i vlastnú krv. Stretávame sa s markízom Lantenacom, krutým monarchistom, ktorý bojuje na strane kráľa a na strane druhej sa nachádza jeho prasynovec Gauvain, mladý republikán, ktorého dobrotu duše máme možnosť pozorovať až do samého vyvrcholenia románu.

Okrem vojny medzi týmito dvoma stranami sa dozvedáme aj o príbehu detí Fléchardových, ktorých otec padol v boji, matka prakticky vstala z mŕtvych a ony samy boli vzaté do zajatia Lantenacovho ako rukojemníci. Práve táto časť príbehu ma príjemne prekvapila, keďže ide o román kratšieho rozsahu a čitateľ má možnosť zažiť viac, ako bolo len krviprelievanie vtedajšej doby.

Samozrejme, nikomu neunikne motto celej revolúcie, ktoré je v knihe spomínanie viackrát – sloboda, rovnosť, bratstvo. Hugo poukazuje na fakt, že jeho chápanie bolo rôznorodé alebo, inými slovami, nie každý republikán mal v úmysle konať v prospech ľudu, zabrániť krutosti a nastoliť mier pre všetkých.

„Ó, můj učiteli, je rozdíl medzi našimi dvěma utopiemi. Vy chcete kasárna, já školu. Vy sníte o muži vojáku, já o občanu. Vy chcete, aby byl hrozný, já, aby byl myslivý. Vy budujete republiku mečů, já bych založil republiku duchů.“ (s. 231)

Kniha je kompozične členená na tri časti – prvá sa odohráva na mori, druhá v Paríži a tretia vo Vendée. Skalní fanúšikovia Huga iste dobre vedia, že tento autor opismi nešetrí a veruže ich tu je požehnane! Povedala by som, že je možné vnímať toto dielo z dvoch stánok: tej opisnej, ktorá nám priam dokonale vykresľuje dané prostredie deja, kde Victor opisuje napríklad Konvent, alebo tej druhej, dialogickej, kde sa odohrávajú konverzácie napríklad medzi Dantonom, Robbespierrom a Maratom.

Na záver musím konštatovať, že sa tu nachádzajú ako jednoduchšie, tak i náročnejšie pasáže. Vo všeobecnosti ma toto dielo zaujalo a chvíľkový pobyt v časoch revolučných počas listovania stranami tejto knihy bol vskutku príjemný. Tento príbeh odporúčam každému, kto má záujem vytvoriť si lepší obraz o tom, ako Veľká francúzska revolúcia v skutočnosti vyzerala, no zároveň musím spomenúť fakt, že každý potenciálny záujemca by mal mať o tejto tematike aspoň základné informácie ešte predtým, ako sa pustí do samotného čítania.

„Věčně nosit břemena není lidským zákonem. Ne, ne, ne, už ať není otroků, ať není trestancům, ať není odsouzenců! Ne! Už žádného! Člověk nebyl stvořen, aby vlekl okovy, ale aby rozpínal křídla. Pryč s člověkem plazem. Chci proměnu kukly v motýla; chci, aby se zemský červ proměnil v živoucí květinu a odletěl…“ (str. 231)


Autor: Kristína Kozová
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: