Dievča, ktoré čítalo v metre – Christine Féret-Fleury

Dievča, ktoré čítalo v metre - Christine Féret-Fleury

Dievča, ktoré čítalo v metre – Christine Féret-Fleury, Motto 2018

Ste aj vy dievčaťom, ktoré rado číta v autobuse, trolejbuse, električke, vlaku…? Aj vy sledujete spolucestujúcich pri ich čitateľských radovánkach a snažíte sa zistiť, čo čítajú, čo im vyčarilo úsmev na tvári, alebo čo im, naopak, zarosilo oči? Aj vy veríte v osudné knihy, ktoré boli stvorené len pre vás, ktoré vám boli ušité na mieru? Tiež ste niekedy v knihách našli vety, ktoré sa vám prihovárajú v mysli ešte aj dnes? Tak ste na správnej adrese. S hlavnou hrdinkou knižky Dievča, ktoré čítalo v metre si budete určite rozumieť!

Francúzska autorka Christine Féret-Fleury napísala príbeh, v ktorom sa nájdu všetci milovníci kníh. Nepochybne skvelým začiatkom je vhodne umiestnený citát od J. L. Borgesa na prvej strane knihy:

„Vždy som si predstavoval, že raj bude akýsi druh knižnice.“ (s. 7)

Knižku pokladám za takú jednohubku, ktorá dobre chutí, ale nestačí… Teda, mňa až tak veľmi nezaujala. Ale možno vám sadne ako uliata. A sme pri tom, o čom sa píše aj v Dievčati, ktoré čítalo v metre – kniha si vás musí nájsť:

„Všetky tie knihy musia nájsť svoje miesto vo vašom vnútri. Vo vás a nikde inde.“ (s. 120)

Juliette, hlavná predstaviteľka knihy, vám bude určite po chuti. Môžem vám prezradiť, že jej stereotypný život zmení drobná maličkosť – vystúpi z metra idúceho po trase číslo šesť o dve stanice skôr. Rozhodla sa tak ísť do práce pešo a po neznámej ulici. To spôsobilo, že sa dostala do raja kníh, kde sa začala jej misia – nájsť knihám toho správneho čitateľa. Ako si poradí, to už nechám na vás a vašu púť listujúc stránkami.

Vďaka pomoci ľuďom nájsť ten správny smer pomocou kníh spoznala tajomného Solimana, jeho dcéru Zaidu i nešťastne zaľúbeného Leonidasa. Dozvedela sa o tom, že do knižnice sa zmestí celý svet, zistila, aké triky slávni spisovatelia pri písaní používali, ako sa navzájom nenávideli, a tiež zistila, aké dôležité je to, ako sú knihy v poličke zoradené. Že všetko má svoj zmysel. A vypovedá to o samotnom človeku.

S hlavnou postavou som sa stotožnila vo vášni ovoniavať nové i staré knihy, v sledovaní ľudí s knihou v ruke, pretože sú mi hneď sympatickejší, v zbieraní knižných záložiek či vymieňaní si kníh s kamarátkami. A tiež, rovnako ako ona, verím, že každá kniha má svoje čaro a môže zmeniť kroky nášho života.

Možno práve to, že som od zaujímavej témy čakala lepšie spracovanie, spôsobilo, že sa ma kniha nedotkla, alebo, ako to definovala Juliette, ,,nepichla ma do hrude“. Očakávala som hlbšiu pointu a zaujímavý záver, ale nič z toho sa nekonalo. Z hľadiska štylistiky prevažujú v texte príliš dlhé súvetia, v ktorých som sa niekedy mierne strácala. Pozitívne na mňa však vplývali zaujímavé vnútorné monológy i myšlienky o čitateľoch a spisovateľoch, s ktorými som sa neraz stotožnila.

Knihu odporúčam mladším čitateľom inklinujúcim k beletrii o knihomoľoch, ako sú oni sami. A tiež tým, ktorí neveria v osud kníh, aby uverili:

„Toľko slov. Toľko príbehov, postáv, krajiniek, smiechu, plaču, náhlych rozhodnutí, hrôz a nádejí. Pre koho?“ (s. 55)

Pre vás. Pre teba.


Autor: Daniela Lysá
Zdroj obrázkov: Autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: