Dominik Dán

Jeho knihy sú známe drvivej väčšine čitateľského publika, avšak jeho pravú identitu pozná len pár „vyvolených“. Slovenský fenomén kriminálnych príbehov, píšuci pod pseudonymom Dominik Dán, si na svoje konto pripísal koncom minulého roka už svoju 25. knihu. O jeho pravej identite sa už niekoľko rokov vedie množstvo polemík. On si ju však dokonale stráži a do svojho súkromia nepustí len tak hocikoho. Postoje vyjadruje prostredníctvom elektronických médií a rôznych rozhovorov, ktoré z času na čas poskytne.

A tak, ako to býva vo veľa prípadoch, ani on so svojím prvým rukopisom neuspel vo vydavateľstvách na prvýkrát. „Do rukopisu mojej prvotiny Popol všetkých zarovná som medzi posledné strany vložil vlas, a keď mi riaditelia vydavateľstiev rukopis vracali so slovami, že to nie je zlé, ale… tak som tam vlas zakaždým našiel, a bolo mi jasné, že si ho ani neprečítali, inak by vypadol, alebo by ho vyhodili. …nemám rád, keď ma niekto ‚húpe‘, a som rád, že môj terajší vydavateľ si môj rukopis prečítal až do konca. On jediný uveril, že by z toho mohlo niečo byť,“ vyjadril sa ešte v roku 2009 pre zivot.sk.

Keď som sa rozhodla napísať pár slov o tomto slovenskom autorovi, v prvom momente som sa zamyslela nad tým, čím vlastne dokázal čitateľov natoľko zaujať, že jeho knihy patria dlhodobo medzi tie najpredávanejšie. Jeden z hlavných dôvodov je bezpochyby ten, že jeho príbehy vychádzajú zo skutočných udalostí a sú vsadené do slovenského prostredia, ktoré je čitateľom blízke. Ako aj sám potvrdil, pôsobí/pôsobil v radoch kriminalistov a vychádza z vlastných spomienok, ktoré sa mu uchovali na dané prípady.

Na internete sa môžeme stretnúť s množstvom reakcií, ako si niekto po prečítaní knihy spomenul na konkrétne miesto, kde sa príbeh odohrával. Vo svojich knihách pomenúva oblasť, v ktorej sa prípady odohrali, tzv. „Naším mestom“, pričom skalný čitateľ si určite všimne, že jednotlivé prípady súvisia priamo s Bratislavou. Veď samotná kancelária hlavných hrdinov je situovaná do budovy „U dvoch levov“ v hlavnom meste.

Samozrejme, knihy tohto autora by asi neboli ničím výnimočným, keby on sám nemal talent na písanie a podanie príbehu tým správnym spôsobom. Jeho štýl je ihneď rozpoznateľný, krátke kapitoly, ktoré na seba nie vždy priamo nadväzujú, udržiavajú čitateľa v napätí až do samého konca. Hoci som ja osobne od autora doteraz čítala asi len 3 knihy, oslovil ma predovšetkým svojským humorom, ktorý vkladá do každej zo svojich kníh. Servítku pred ústa si určite nedáva. Čitateľ tak môže natrafiť aj na občasné vulgarizmy, avšak na tie si pri tomto autorovi jednoducho musí zvyknúť.

Myslím si, že jednotlivé diela autora netreba nejako špeciálne približovať. Debutoval knihou Popol všetkých zarovná ešte v roku 2005 a nie tak dávno (2016) bol natočený film Červený kapitán, ktorý vychádzal z knižnej predlohy z roku 2007. Je pochopiteľné, že na tento počin sú rôzne názory. Sama som mala prečítanú knihu, keď som sa rozhodla dať šancu aj filmu. Z môjho pohľadu bola kniha neporovnateľne lepšia – vo filme bolo vynechaných viacero podstatných postáv, ktoré dotvárali celý dej. Ten, kto však nečítal knihu, môže mať na to úplne iný názor. V každom prípade, treba vidieť.

Skalní fanúšikovia kníh tohto slovenského autora si už určite zvykli na to, že autor prichádza s novým prípadom v pravidelných intervaloch dvakrát ročne – v lete a v zime. Tento svoj trend si uchováva až dodnes. A robí to dobre. Dôkazom je to, že jeho knihy sa už v predpredajoch držia na popredných priečkach predajnosti.


Použité zdroje:


Autor: Denisa Patáková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: