Dominika Würll: Fantáziu po mne zdedila dcéra. Možno raz spolu niečo napíšeme

Dominika Wurll

Mladá slovenská spisovateľka Dominika Würll, autorka novej knihy Recept na dieťa, nám v rozhovore prezradila niečo nielen o svojej novinke, ale aj o súkromí či plánoch do budúcnosti!

 Ahoj, Dominika! Recept na dieťa je už tvojou štvrtou knihou. Aké boli tvoje literárne začiatky?
Ahoj, Jani, áno, Recept na dieťa je už mojou štvrtou knihou, avšak nie vydanou, ale napísanou. Aby som to spresnila, táto kniha vyšla skôr ako moja tretia, ktorá vyjde tohto roku a bude sa volať Nechcem sa viazať (jedine k posteli). No a moje začiatky? Každý z môjho okolia mi vravel, že ako dieťa som si veľa vymýšľala, mala som bujnú fantáziu. Už ako osemročná som napísala svoju prvú rozprávku na štyri strany (A4) s názvom Prečo hračky nerozprávajú. Písanie ma bavilo a postupne sa pre mňa stalo až drogou. Celú pubertu som strávila písaním básní, ktoré mám dodnes odložené. Vtedy by som si ani len nebola pomyslela, že mi raz vyjde román a stane sa zo mňa spisovateľka (aj keď týmto slovom sa nerada titulujem, lebo stále je to pre mňa niečo WAW), ktorá žije svoj sen.

 Ak by si mala knihy, ktoré si doteraz napísala, porovnať, s ktorou si bola najviac spokojná, resp. ktorú máš najradšej?
Tak toto je veľmi ťažká otázka, lebo si pri nej pripadám, akoby sa ma niekto pýtal, že ktoré z detí mám najradšej, aj keď mám len jedno. (smiech) Ale ak by som sa vážne mala rozhodnúť, tak veľmi špecifický vzťah mám k mojej prvotine Bezmocná. Bolo to pre mňa niečo neopísateľné držať ju v ruke, hneď som si k nej aj privoňala, lebo milujem vôňu kníh. Neverila som, že toto vyšlo z mojej hlavy, bez hanby sa priznám, že som bola na seba pyšná a veľmi som sa tešila z pozitívnej odozvy od ľudí, čo ma nakoplo k napísaniu mojej ďalšej knihy. Ale aj Recept na dieťa má svoje špeciálne miesto v mojom srdci, lebo ten príbeh (v mnohom podobný) sa odohráva skoro všade a zasahuje mnoho žien.

Kniha Recept na dieťa je o žene, ktorú túžba po dieťati stiahne až na samé dno. Príbeh je tak verne opísaný, že je na mieste otázka, či máš s takýmto prípadom osobnú skúsenosť, resp. či poznáš ženu, ktorá si niečím podobným prešla.
Tu by si sa ma mala opýtať, či takú ženu nepoznám. Skoro všetky situácie v tejto knihe sú opísané pravdivo, len sa nestali jednej žene, ale viacerým z môjho okolia. Kniha je zámerne venovaná ženám (mojim blízkym), ktoré majú deti, lebo mať dieťa v dnešnej dobe je dar, ale je tam venovanie aj pre jednu ženu, ktorá na ten svoj malý zázrak ešte čaká. Ide o moju švagrinú, ktorá sa mi po prečítaní knihy hneď ozvala, že som úplne vystihla, ako sa v niektorých situáciách cíti. Každé deviate dieťa sa narodí predčasne a každá tretia žena má problém otehotnieť, to je alarmujúce! Aj moja dcéra sa narodila predčasne (mala 1500g a 41 cm) a aj ja mám po pôrode problém znova otehotnieť, ale musela som sa s tým zmieriť, lebo psychika je len jedna. (úsmev)

S akým úmyslom si išla do písania tejto knihy? Chcela si čitateľkám, ktoré niečo podobné prežívajú, dodať silu alebo im poslať odkaz, že na svete je veľa žien, ktoré toto prežívajú?
Ako som spomínala, štatistika je alarmujúca, veľa žien pre neplodnosť alebo pre nejaký zdravotný problém s tým súvisiaci, ktorý im bráni otehotnieť, doslova trpí. A tým vlastne trpí aj ich okolie, často si to ony neuvedomujú, týmto som im chcela nastaviť akési zrkadlo. Nie každá musí mať také šťastie ako hlavná hrdinka, ktorá mala chápavého manžela, ktorý sa o ňu postaral. Je veľa takých, ktorí z takého vzťahu „zdupkajú“, lebo sa nedokážu pozerať na ženu, ako trpí, keď jej navyše oni nevedia pomôcť. Muži majú potom pocit, že zlyhali a to nesú ťažko.

A čo tvoja obľúbená kniha, resp. obľúbený autor?
Keby si sa opýtala môjho okolia, tak by všetci a zborovo zvolali: „Harry Potter!“ Zbožňujem všetky diely, milujem svet, ktorý Rowlingová vytvorila. Všetko opísala tak do detailov, až mám pocit, že ten svet niekde naozaj existuje. Celú sériu som čítala už niekoľkokrát a niekoľkokrát som videla aj všetky filmy a viem, že sa mi to nikdy nezunuje. Dokonca sa neviem dočkať aj ďalšieho pokračovanie Fantastických zverov. Má ich byť až päť dielov a ja pevne verím, že sa toho dožijem. (smiech)

Aké máš plány do budúcnosti? Nosíš už v hlave ďalší príbeh?
Príbehov by bolo, len ten čas je v poslednej dobe príliš vzácny. Tento rok by mi mali vyjsť dve knihy, z čoho sa veľmi teším. V zošite mám dokončený ďalší rukopis, ktorý mi treba už len prepísať na PC, ja totiž všetko píšem najprv ručne. Ide o to, že nie vždy mám pri sebe počítač, a keď mi niečo napadne, tak to potrebujem hneď napísať, niekedy sú to aj tri či štyri strany. A okrem toho, raz sa mi stalo, že nám nejakou záhadou vypli elektrinu a mne zmazalo dvadsať strán! Príbeh som mala v hlave, ale aj tak mi bolo lepšie ho presne opísať, ako sa namáhať s tým, čo tam naozaj bolo napísané. A teraz pracujem na niečom ďalšom, mám nový zošit, v ktorom už mám zapísané prvé strany.

Dočítala som sa o tebe, že si sa kedysi venovala aj písaniu rozprávok a bájok. Neplánuješ sa k tomu časom opäť vrátiť?
Bájky určite nie! (úsmev) Tých mám dosť z bulváru. Ale predstava rozprávkovej knižky, ktorá je napísaná mnou, sa mi veľmi páči. Už len vymyslieť nejaké pekné rozprávky, ktoré trh ešte neponúka, bude to dokonalé. A ktovie, možno keď moja dcéra podrastie (má ešte len šesť rokov), tak spolu niečo pekné a milé napíšeme, lebo fantáziu zdedila po mne. (úsmev)

 

Autor: Jana Nemčeková
Zdroj obrázkov: Dominika Würll
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: