Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej – Ransom Riggs

Domov pre neobyčajné deti

Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej – Ransom Riggs, Plus 2017

Ako nadšenú fanúšičku kníh a filmov ma vždy dokázalo potešiť, keď sa môj obľúbený knižný príbeh dočkal aj filmového spracovania. V momente, keď som si pozrela film natočený podľa knihy, naplno ožili predstavy vytvárané automaticky pri čítaní. Tak tomu bolo napríklad pri príbehoch ako Harry Potter či Pán Prsteňov, ktoré som najskôr prečítala a potom porovnala pri sledovaní filmového spracovania. Pri svetovom bestselleri Ransoma Riggsa Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej sa však musím priznať k tomu, že som celý tento proces mala obrátený – najskôr som totiž videla film a ten ma inšpiroval k prečítaniu knihy.

Keď čítate o niečom, čo ste už videli inak spracované, automaticky začnete porovnávať a nejasné obrysy postáv a deja získavajú celkom viditeľné kontúry. Ja som však do čítania Riggsovho románu išla s vedomím, že hollywoodska produkcia dokáže celý príbeh absolútne zmeniť a snažila som sa sústrediť na slová vychádzajúce zo strán knihy.

Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej som prečítala takmer na jeden dych. Hneď na začiatku musím oceniť ľahkosť príbehu z pohľadu toho, akým spôsobom je príbeh rozprávaný. Hlavným hrdinom je Jacob, ktorý nám všetko podáva z jeho uhla pohľadu. Autor sa celkom viditeľne sústredil aj na prežívanie tohto zmäteného šestnásťročného chlapca – neustále sa boriaceho s tým, že je príliš obyčajný, príliš nudný a príliš bojazlivý. Nakúkame do chlapcovej duše a odhaľujeme všetky jeho dobré i zlé stránky. Riggs sa prostredníctvom Jacoba nevyhýba ani kritike. Či už je to kritika svojich rodičov, starého otca, neobyčajných detí, slečny Peregrinovej alebo samého seba. Prekvapilo ma, ako dobre sa Riggsovi podarilo vykresliť vnútornú stránku Jacobovej osobnosti, ako dokázal jemne narábať s vtipom, iróniou a sarkazmom.

Ďalej veľmi pozitívne hodnotím Riggsove prepojenie na osi druhá svetová vojna – židia – nacisti – neobyčajné deti – bezduchí či nemŕtvi a paralely, ktoré použil. Tento nápad oceňujem, autor citlivo zapracoval do fantasy literatúry prvky tvrdej minulosti – vojny a holokaustu. Riggs kladie otázky a vzápätí ich vysvetľuje, čím dokonale pletie čitateľa. Žiadne neobyčajné deti skrývajúce sa pred bezduchými a nemŕtvymi neboli. Boli to len deti židov utekajúcich pred nacistami na anglické ostrovy. Alebo? Autor ponúka Jacobovi odpovede na otázky, aby ich po príchode hlavého hrdinu na ostrov, kde jeho starý otec prežil vojnu, mohol úplne vyvrátiť. Neobyčajné deti boli a sú!

Áno, neobyčajné deti naozaj boli a sú! Ako čitateľka som napäto striehla, kedy sa konečne s nimi na stránke knihy zoznámim. Trvalo to dlho, no predsa sa to Jacobovi podarilo. Stretol ich a ja som z toho bola trochu sklamaná. Čakala som totiž, že po vysvetlení, ktoré sa Jacobovi dostane, bude mať dej rýchlejší spád a tiež som čakala trochu viac mystéria, na ktoré čitateľa úžasné dobové fotografie priam odkazujú. Nebolo ho. V časovej slučke síce boli deti s neobyčajnými schopnosťami, no boli im nanič, keďže boli uväznené v tom istom dni po celé roky.

Ďalšiu časť príbehu Jacob trávil rozmýšľaním nad tým, či zostane s deťmi alebo sa vráti k rodičom a k postupnému odhaľovaniu pravdy týkajúcej sa toho, prečo sa neobyčajné deti vlastne musia takto schovávať. Celá tá peripetia s nemŕtvymi a bezduchými sa mi zdala až príliš prekombinovaná a odkláňala tieň mysterióznosti, ktorý som od tohto príbehu očakávala.

Riggsov príbeh sa končí tým, ako neobyčajné deti spolu s Jacobom opúšťajú ostrov a snažia sa zachrániť slečnu Peregrinovú. Na rozdiel od konca príbehu film pokračoval ďalej. Ak by som mala Riggsovu knihu zhodnotiť jednou vetou, znela by asi takto: Očakávania z knihy boli väčšie ako realita.

Rozmýšľam, či to nie je moc kruté, pretože Riggsa musím za jeho obrovskú fantáziu pochváliť. Vytvoril dobrú knižnú sériu, ktorá sa oprávnene môže chváliť značkou svetový bestseller. Ale aj tak… K pozeraniu filmu sa asi vrátim skôr ako k čítaniu knihy. Od knihy som naozaj čakala viac. Autor sa viac sústredil na hľadanie toho bájneho Domova, no keď tam už Jacoba konečne dostal, čitateľom z neho veľa neponúkol. Nedozvedáme sa nič o minulosti neobyčajných, o tom, aké boli ich osudy pred útekom na ostrov, ako sa o svojich daroch dozvedeli, o tom, akí naozaj sú. Vieme, že dokážu lietať, zapaľovať oheň, oživovať neživé, byť neviditeľnými či mať obrovskú silu. Nevieme však, akými boli pod tou nálepkou. Boli to deti, ktoré sme vďaka Riggsovi poznali len povrchne. A to je to, čo ma mrzelo. Netúžila som naháňať bezduchých a nemŕtvych, chcela som skutočne spoznať obyvateľov Domova pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej. Toto, žiaľ, autor podcenil a zanedbal.

Moja rada? Prečítajte si túto knihu, no nečakajte od nej veľa. Ide o veľmi pekný fantasy príbeh, avšak má aj svoje nedostatky. Pravdepodobne sa vám to bude zdať príliš fantasy a keď už nič iné, aspoň si prezriete naozaj dobré fotografie, ktoré autor vhodne zapracoval do textu. Možno však aj kvôli nim spôsobil čitateľom také veľké očakávania, tie ale neboli celkom naplnené. No stále sú tu ešte dva diely, ktoré si ja osobne určite prečítam.


Autor: Jana Nemčeková
Zdroj obrázkov: Vinlit

Vydavateľstvo Plus: www.albatrosmedia.sk

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: