DUR A MOL /TVORÍME

Na začiatku stála osmička s chvostíkom.

Na piatich čiarach so štyrmi medzerami.

A za ňou tancovalo cé, dé, é, ef, gé, á, há.

V rôznom poradí, v špecifickom usporiadaní.

A medzi nimi boli pauzy.

Aj vášnivé rytmy.

Andante. Allegretto. Allegro.

Pomaly. Rýchlo. Rýchlejšie.

Vybrnkával si si na mne (mnou).

A ja som sa poddávala tvojim prstom šiestimi strunami.

Zažívala peripetie s durom a molom.

Nechala sa ladiť a ohmatávať.

Len preto, aby som s tebou (vďaka tebe) zažila súzvuk.

Melódiu z nebeských tónov.

Až na ten jeden chybný tón si si počínal dobre.

Moje telo, krk i hlava mali zrazu dosť tvojich dotykov.

Nie som predsa (strunovým) nástrojom v tvojich rukách!

Poslednýkrát si kričal do rezonančného otvoru!

Poslednýkrát si bol na sedle!

Poslednýkrát som skákala ako kobylka!

Poslednýkrát si ma držal za hmatník.

To brnkátko v ruke ti je už nanič.

Viac ma už aj tak nerozvučíš.


Autor: Daniela Lysá
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: