Elementárne častice – M. Houllebecq

Elementárne častice

Elementárne častice – M. Houllebecq, Inaque 2017

Michel Houellebecq je považovaný za najvýraznejšieho a najosobitejšieho francúzskeho autora posledných desaťročí. Kritika aj čitatelia mu dávajú prívlastky ako depresívny, kontroverzný či dokonca existencialistický. Rozdielnosť v názoroch na Houellebecqovu tvorbu azda vyplýva z nosných tém jeho tvorby. Samota, neschopnosť zaradiť sa do spoločnosti, frustrácia, manipulácia či v súčasnosti veľmi populárna ‚islamizácia Európy‘; to všetko je len zlomok tém, ktoré Houellebecq analyzuje. Napriek surovému naturalistickému jazyku, absencii politickej korektnosti či absolútnej emocionálnej vyprahnutosti autorových postáv o kvalite Houellebecqovej tvorby nie je pochýb. Za všetko spomeniem napríkad román Mapa a územie (Marenčin PT 2011), v roku 2010 ocenený prestížnou Goncourtovou cenou. Inak tomu nie je ani pri románe Elementárne častice, ktorý do slovenčiny preložila Aňa Ostrihoňová, vydalo vydavateľstvo Inaque (2017) a v roku 2002 získal cenu IMPAC Dublin Literary Award. Okrem próz boli do slovenčiny preložené aj jeho eseje v knihe Zostať nažive a iné texty (Inaque 2014).

Elementárne častice sú príbehom Michela a Bruna, nevlastných súrodencov, ktorí majú spoločnú iba biologickú matku. Počas svojich životov prídu na to, že zaradiť sa do spoločnosti presýtenej mladosťou, krásou a sexom je mimoriadne náročné; vytvoriť plnohodnotný vzťah s inou ľudskou bytosťou takmer nemožné. Michel pracuje ako vedec, síce prestížne vzdelaný a inteligentný chlap, avšak neschopný akéhokoľvek citu. Bruno je pravý opak, od detstva trpí sexuálnou frustráciou a celý svoj dospelý život nerobí nič iné, len sa snaží nájsť si partnerku. Skúša to rôznymi spôsobmi, od klasických zoznamiek až po návštevu ezoterických festivalov. Zatiaľ čo Michel sa čoraz viac uzatvára do seba, venuje sa štúdiu a snaží sa odstrihnúť od reality, Brunova posadnutosť ženami a sexom prerastá v psychické ochorenie.

Michel Houellebecq nie je majstrom zápletky ani dramatických zvratov, preto v Elementárnych časticiach netreba hľadať veľkú dynamiku. V čom však ako spisovateľ vyniká, je schopnosť vystihnúť ‚ducha doby‘ a upozorniť na pálčivé problémy súčasnosti. Využíva na to niekoľko šikovných trikov, primárne však psychológiu postáv. Michel aj Bruno sa pohybujú v rovnakom kultúrnom kontexte, avšak každý sa so svojimi problémami vyrovnáva iným spôsobom. Houellebecq obe hlavné postavy postavil do absolútneho protikladu, čím ešte viac zdôraznil prázdnotu medziľudského priestoru. Nehovoriac o tom, že každá jedna postava (aj tie, ktoré sa v románe len mihnú) pozná len nefunkčné, disharmonické vzťahy.

Pridaná hodnota Elementárnych častíc nespočíva len v opise súčasného stavu, ale hlavne vo vysvetlení jeho príčin. Román teda nemá len opisný, ale aj analytický rozmer. V rôznych momentoch autor vstupuje do deja a vysvetľuje napríklad prudký nárast záujmu o ezoteriku, kultúrne okolnosti sexuálnej revolúcie či posadnutosť mladosťou a krásou.

Napriek tomu, že Elementárne častice sú po obsahovej stránke mimoriadne bohaté, detailné pasáže o Brunových sexuálnych fantáziách môžu na citlivejšieho čitateľa pôsobiť rušivo. Na druhej strane práve toto je pre Houellebecqa typické; neopisuje spoločenské javy čiastkovo, ale totálne, v ich najextrémnejšej podobe.


Autor: Katarína Kamhalová
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: