Eva – William Paul Young

Eva – William Paul Young

Eva – William Paul Young, Tatran 2016

William Paul Young je čitateľom známy najmä svojou knihou Chatrč, ktorá bola v roku 2017 aj sfilmovaná. Po knihe Eva som siahala zvedavá, no zároveň plná pochybností. V hlave mi znela otázka, či sa autor nejakým spôsobom bude približovať ku Chatrči alebo celý príbeh naberie úplne iný spád. Po prečítaní Evy mám pocit, že v niečom pobudol a v niečom sa úplne odklonil. On sa o tejto svojej publikácii vyjadril nasledovne:

„Táto kniha je pozvánkou do života v bezprostrednom spojení s Otcom, pozvánkou hľadieť mu rovno do očí. Ako jej autor som chcel vyslať posolstvo, že každý z nás je jedinečným umeleckým dielom najvyššieho Stvoriteľa, dielom, ktoré svojou kvalitou presahuje kultúrne rozdiely a obmedzenia.“

V podstate s ničím z toho, čo povedal, nemôžem nesúhlasiť. Avšak spracovanie tejto jeho idey a myšlienky, ktorú chcel sprostredkovať čitateľom, už hodnotím o niečo horšie.

Recipient je v samom začiatku vrhnutý do deja. Ocitá sa mimo našej Zeme, kde sa nájde kontajner s mŕtvymi ženami a jedným mužom. Ján, ktorý ide preskúmať kontajner, však nájde jedno telo, ktoré ešte – síce chabo, avšak predsa – prejavuje známky života. Do opatery sa im dostáva Ľalia, ktorá má sny/blúznenia/prežívanie v biblickom príbehu a ocitá sa pri stvorení sveta. Počas pobytu v metafyzickom svete sa ju niekoľko ľudí snaží dať opäť do poriadku. Fyzický stav sa dá zachrániť, no čo sa týka toho psychického, s tým Ľalia bojuje. Vyskytujú sa u nej pocity menejcennosti, zatrpknutosti, neakceptovania lásky okolia či uzavretosti. Určité pohladenie a nehu pociťuje len keď sa ocitá mimo reality. Všetko sa ešte zhorší, keď si spomenie na svoju minulosť. Vtedy má definitívny pocit, že je nehodná lásky. Mení sa na Luciu, ktorá má zmeniť biblický príbeh…

Už počas čítania som mala silné pocity zmätenia z toho, ako autor do knihy zakomponoval určité prvky a ako ich spracoval. Zostal verný svojej náboženskej tematike ako v Chatrči, no určite tomu dal iný dych. Samotná Ľalia bola pacient, ako môže byť každý z nás. Umárala sa nielen vo fyzických bolestiach, ale najmä v tých psychických. Autor jednoznačne vyzdvihol dôležitosť a cennosť každej bytosti a nezáležalo na tom, čím všetkým si tá osoba prešla, aká bola a ako menejcenne sa cítila za svoje skutky. Hlavná hrdinka bola miestami „nemastná-neslaná“, no pri čítaní nijako neprekážala. Jej príbeh bol najmä o inšpirácii a zamyslení sa.

Kvôli čomu sa vo mne vytvoril taký zmätok pri čítaní? Bolo to najmä neustálym premiestňovaním a nevedením žánrovo zaradiť túto knihu. Autor preskakoval zo súčasného ponímania sveta do vlastnej fantázie cez biblické motívy. Spôsob vyjadrenia ostrova, kde sa ocitla Ľalia, dokonca viedol k určitému presvedčeniu, že sa príbeh motívovo posúva až k vyjadreniu dystopií. Za tým všetkým však stál ešte silný motív psychologizujúceho románu. Moje čitateľské ja sa tak ocitlo v zmätku všehochuti, čo v mojom prípade viedlo k negatívnemu nahliadaniu na postupujúci dej. Samotné zobrazenie biblického príbehu tiež nemusí byť pre každého. Kto čítal Chatrč, tak istotne vie, že autor má svoj pohľad na túto tematiku, ktorá nemusí korešpondovať s výkladom Biblie a možno ani so samotnou náboženskou predstavou jednotlivých čitateľov.

Musím konštatovať, že toto dielo malo pre mňa viac negatív ako pozitív. Ako som aj vyššie písala, s myšlienkou jedinečného umeleckého diela, ktoré je v každom v nás, plne súhlasím a je to aj najlepšie, čo mi kniha ponúkla. Spracovanie samotnej témy bolo pre mňa menej záživné a silene prepracované do takej podoby, že jej to skôr ubližovalo ako pomáhalo.

Ale ako sa hovorí: Sto ľudí, sto chutí. Možno práve vás by táto knižka oslovila a mali by ste na ňu úplne iný názor.


Autor: Slávka Kodadová
Zdroj obrázkov: Autor
  • Vydavateľstvo Tatran
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: