Excentrická univerzita – Stanislav Rakús

Excentrická univerzita – Stanislav Rakús

Excentrická univerzita – Stanislav Rakús, Koloman Kertész Bagala 2008

Ak patríte medzi milovníkov literatúry, ktorí radi prenikajú až na samotný počiatok tvorby literárneho textu, t. j. zaujímajú sa o teoretické východiská literárneho umenia, tak by v rámci vašej čitateľskej empírie rozhodne nemal absentovať román Stanislava Rakúsa Excentrická univerzita. Ten totiž tematizuje problematiku písania literárneho diela.

Jadro románu tvorí dialóg hlavnej postavy Viktora Bochňu so svojimi spolužiakmi z Filologickej fakulty istej „excentrickej“ univerzity. V rámci rozhovorov sme však svedkami len replík Viktora, o prítomnosti ostatných „poslucháčov“ nás informujú oslovenia, ktoré signalizujú adresnosť Viktorových prejavov smerom k spolužiakom. S cieľom vykompenzovať autonómnosť hlavnej postavy sa do pozície rozprávača stavia iná postava. Ide o Viktorovho spolužiaka Petra Ledera. Istú dynamiku rozprávania vytvára aj zmena prostredia, v ktorom sa rozhovor odohráva, napr. izba internátu, park, vrch Kalčov.

Jednotlivé repliky sú dvojakého tematického zamerania. Na jednej strane rozpráva Viktor o rôznych námetoch z vlastného života, ktoré sa snaží umelecky uchopiť a stvárniť vo svojom románe. Touto cestou sa jeho spolužiaci a sekundárne aj čitatelia diela dozvedajú o ľúbostnej zápletke Viktora s odbornou asistentkou vyučujúcou na Katedre rusistiky, o jeho strýkoch, ktorí ho priviedli k literatúre, alebo o spolužiakoch, ktorí sú spätí s rôznymi príbehmi alebo úvahami. Na druhej strane sa Viktor zamýšľa nad poetikou svojho románu, aké výstavbové postupy pri písaní románu použije. Vnímavý čitateľ už pri prvých takýchto úvahách postrehne, že tými istými postupmi, ktoré Viktor opisuje, je napísaný samotný román Excentrická univerzita. V neskorších dejových pasážach Viktor dokonca oznamuje, že napíše román práve s názvom Excentrická univerzita a že svojich spolužiakov, poslucháčov zakomponuje ako neoddeliteľnú súčasť do svojho diela. Prostredníctvom literárnovedného teoretizovania, ktoré tvorí pomerne veľkú obsahovú časť diela, sú čitateľovi ozrejmované a vysvetľované výstavbové princípy samotného románu, ktorý drží v rukách. Jednoducho povedané ide o román, ktorý hovorí o tom, ako vznikol.

Postavy v diele okrem toho uvažujú aj nad rôznymi jazykovednými, príp. literárno-historickými a literárno-teoretickými otázkami. Viktora napríklad fascinuje rýmované meno a priezvisko jeho spolužiaka Petra Ledera. V týchto miestach akoby dochádzalo k prieniku umeleckého a náučného štýlu. Pri čítaní tohto diela môže totiž čitateľ zároveň obohacovať svoje filologické znalosti.

Dielo sa v značnej miere vyznačuje intertextuálnym nadväzovaním. Vyskytujú sa početné alúzie, narážky, na diela klasickej ruskej literatúry, ako aj mnohé citácie, ktoré sú organicky zakomponované do textu. Istá erudovanosť v tejto oblasti je preto nevyhnutná pre plnohodnotné vnímanie románu. Isté nóvum, ktoré je typické pre postmodernú literatúru, je tematizovanie samotnej literatúry. Možno konštatovať, že jazyk a literatúra ako prostriedok zobrazovania sa v tomto diele zároveň stáva objektom zobrazovania. V závere diela sa dokonca rozprávač prihovára k čitateľom uvedomujúc si, že je rozprávačom, a tým zvýrazňuje ďalšiu vlastnosť tohto textu, a to textovosť.

Keďže sa dej odohráva v 50. rokoch 20. storočia, okrem filologickej tematiky dielo zachytáva aj isté dobové motívy. Z nich ide o konfiškáciu majetku bohatších rodín, pochod pri príležitosti 1. mája a vylúčenie Viktora z Univerzity pre jeho názory, ktoré vtedajšiemu režimu neboli po vôli.

Čítanie tohto diela nie je jednoduché, no o to obohacujúcejšie. Svojou filologickou orientáciou je prínosné nielen na rovine estetickej, ale aj odbornej, jazykovej. Okrem Excentrickej univerzity je Stanislav Rakús autorom aj iných diel, napr. Nenapísaný román (2004), Temporálne poznámky (1993) a iné.


Autor: Dominik Vančo
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: