Fulmaya – Dorota Nvotová

Fulmaya – Dorota Nvotová

Fulmaya – Dorota Nvotová, Slovart 2017

Dorotu Nvotovú väčšina z nás pozná ako herečku a speváčku, no ona aj píše, a to zo srdca. Nielen novinové stĺpčeky, ale aj svoje príbehy z ciest. Prvá cestopisná a autobiografická kniha nesie názov Fulmaya, v ktorej nás sprevádza po Srí Lanke, Južnej Amerike a iných krásnych miestach, kde sa nie každý dostane osobne, a aj preto ľudia vyhľadávajú možnosť cestovať aj pomocou knižných stránok. Ak vám zážitok z daného miesta navyše sprostredkuje osoba, z ktorej priam srší úprimnosť, je to o to väčší pôžitok.

Dorota Nvotová píše, ako jej „zobák narástol“, priamočiaro a bez servítky, čomu zodpovedá aj lexika. Nájdete tu hovorový štýl vyjadrovania či dokonca vulgarizmy. Tieto sa však spájajú s osobou autorky, a preto nepôsobia rušivo, práve naopak, autenticita tak na vás srší z každej strany, pretože Dorotu v jej slovách veľmi cítiť, vďaka čomu čitateľ nadobúda pocit, že s ňou sedí kdesi na čaji a počúva zaujímavé dobrodružstvá z jej ciest.

Okrem opisov jej pozitívnych pocitov zo zažitého tu však možno nájsť aj kritiku cestovného ruchu, stále viac sa rozmáhajúceho turizmu, ktorý ničí ešte donedávna panenské oblasti prírody, ale aj zážitok cestovateľa. Veď ak sa máte niekde pri výhľade na Machu Picchu strkať s ďalšími sto ľuďmi, nie je to to pravé orechové. Taktiež tu možno nájsť kritiku organizovaných zájazdov, počas ktorých so sprievodcom len preletíte pamiatky bez možnosti vychutnať si krajinu, jej čaro, objaviť jej najzaujímavejšie miesta a podobne.

„Toto miesto je magické. Žiadne hučiace diskotéky a turistické centrá, predražené obchodíky so suvenírmi, nehovoriac o predvianočnom ošiali. Chatky sú zaplnené zvláštnymi ľuďmi, ktorí sa rozhodli vykašľať na západný systém života. Goa ma dostala. Úplne celú. V súčasnosti tu síce dominuje turizmus, je to však turizmus znesiteľný aj pre ľudí, ktorí sa vyhýbajú preplneným turistickým centrám.“ (s. 57)

Tento nezvyčajný cestopis sa však nezameriava len na autorkinu a zároveň hrdinkinu cestu po krajinách, ale aj na jej vnútornú cestu. Otvorene píše o sebe, o svojom detstve, dospievaní, dospelosti, o svojich psychických problémoch, milostnom živote, kariére a tak ďalej. Na pozadí cestovateľských príbehov sa teda odohráva jej životný príbeh, o ktorý sa s vami s ľahkosťou delí. Treba poznamenať, že opisy ciest sú skôr strohé, nejde v nich veľmi do hĺbky, keďže sú skôr kulisou na vypovedanie autorkiných pocitov. O spomínaných miestach sa však čo-to dozviete, tak akurát, aby ste si vychutnali atmosféru miest, no zároveň neboli zahltení množstvom informácií.

Všetky zážitky prežívate spolu s Dorotou Nvotovou. Pri čítaní sa prenesiete na ďaleké miesta, kde sa budete plaviť po rieke či utekať pred nosorožcami. Štýl je, ako som už spomínala, príznačný pre autorku, ktorá všetko podáva s nadhľadom a humorne. Na knihe najviac oceňujem otvorenosť, s akou je napísaná. Nejde o literárne dielo vysokých kvalít, tým sa koniec koncov ani neusilovalo byť, zato však v knihe nájdete životný príbeh ženy, ktorá vďaka cestovaniu našla to, čo v živote hľadala. Za zmienku tiež stojí fakt, že súčasťou knihy je zopár farebných fotografií. Nedávno sa na trh dostalo aj pokračovanie knihy s názvom Fulmaya na rázcestí, preto ak vás prvá časť zaujme, môžete rovno siahnuť i po tej druhej.


Autor: Jana Šulková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: