Gundžovníky – Július Satinský

Gundžovníky – Július Satinský

Gundžovníky – Július Satinský, Lucia Molnár Satinská (eds.), Slovart 2018

Veľkou knižnou udalosťou bolo na jeseň minulého roka vydanie ďalších textov z pozostalosti Júliusa Satinského, pričom aj tentoraz za to vďačíme jeho dcére, ktorá sa textov ujala ako editorka. Navyše ide opäť o výnimočné grafické spracovanie (podobne ako pri knihách Listy Oľge a Expedície), čo zláka najmä milovníkov pekných kníh a zberateľov.

Listy, denníky, korešpondencia, časopisy, ilustrácie… Július Satinský bol veľmi tvorivý človek a nie je samozrejmosťou, že do jeho súkromia, ako aj súkromia jeho rodiny, môžeme nahliadnuť. O to viac si cením tieto tituly, ktoré nám dovoľujú nazrieť do života, ale aj vnútra osobnosti, ktorú každý z nás pozná.

Gundžovníky – Július Satinský

Texty Gundžovníkov pochádzajúce z rokov 1968 – 1984, ktoré sa zachovali, nájdete vo dvoch knihách vložených v kartónovom obale, resp. škatuli. Tieto rodinné klebetníky nesú rovnako ako aj iné texty Jula Satinského jeho svojský rukopis, pre ktorý je charakteristický najmä humor a schopnosť vypointovať text, dať i obyčajnej informácii formu, ktorou zaujme. Krátke, ale aj dlhšie príspevky sa týkajú všetkého možného, v skratke, snažia sa členov rodiny žijúcich v zahraničí informovať o všetkom, čo sa odohráva na rodnej hrude. Niektoré príspevky sú hlbšou sondou do situácie v republike, hoci podané autorovým ľahkým štýlom a s nadhľadom, iné informujú o naoko banalitách.

Gundžovníky – Július Satinský

„V kinách idú dosť mizerné filmy, v dome nefunguje výťah a pivo občas nie je nikde. Obnovili skauting, v rámci amnestie vyprázdnili basy a zháňajú im zamestnania.“ (s. 18, 1. kniha)

V Gundžovníkoch nájdeme rôzne útvary, akými sú rýchle správy, reportáže, komentáre atď. Knihy môžete čítať chronologicky, text za textom, stranu za stranou, ale aj náhodne. Starší čitateľ sa vďaka textom môže vrátiť do rokov, ktoré reflektujú, a ten mladší sa s nimi zase môže zoznámiť. Julo informuje nielen o dianí v rodine, ale aj o verejnom dianí, napríklad aj o udalosti, akou je úmrtie Mila Urbana.

„Krutá zima už-už ukázala nášmu kontinentu chrbát, keď si pani Smrť prišla s kosou aj po významného slovenského románopisca, barda slovenskej literatúry 20. storočia Mila Urbana. Umrel veľký talent nášho národa, umrel spisovateľ, ktorý svojím štýlom dosiahol európsky formát. Umrel, dá sa povedať, v ústraní, zabudnutý od najmladšej generácie. Nech mu je zem ľahká.“ (s. 281, 2. kniha)

Gundžovníky – Július Satinský

Hoci sú texty zväčša vtipné, často z nich sála nostalgia a akási melanchólia, ale aj autorovo zanietenie, pričom mnohé z nich podnecujú čitateľa k tomu, aby si overil uvedené fakty, prípadne si dohľadal viac informácií k spomínanej téme. Môžete im veriť, no zároveň aj nemusíte.

Čítate o rodine, čítate o štáte, číta o dobe, čítate o tom, ako sa menila tvár Bratislavy, nasávate dobovú atmosféru, zamýšľate sa nad jazykom, nad premenami v čase. Gundžovníky sú mnohovrstvové dielo a je len na recipientovi, čo všetko v ňom nájde a ako ho bude čítať. Ako istá prekážka sa môže javiť neúplné poznanie členov rodiny a ich vzťahov, a teda s nimi súvisiaceho chýbajúceho kontextu. Nie všetko je možné pochopiť, čitateľ by sa dozaista chcel dozvedieť viac, no i isté z toho vyplývajúce tajomno má svoje čaro.

Gundžovníky – Július Satinský

Za ďalšiu pridanú hodnotu možno považovať jazyk textov, resp. že boli upravené len do tej miery, aby sa nenarušila ich autenticita; ide najmä o zachovanie rôznych zastaraných slov, ale aj autorových vlastných výmyslov, ktoré tu nájdete. Medzi príspevkami nechýbajú ani slovníky výrazov, napr. cveker – svokor, falár – farár, drgana – sprostá hlava a iné (s. 229, 2. kniha). Veľmi ma však bavia najmä Satinského slovné hračky, napríklad: Učiť sa! Povedal Lenin, Lenin, Lenin či Roletári všetkých krajín spojte sa!

Texty sú, samozrejme, dopĺňané dobovými fotografiami, Julovými originálnymi ilustráciami a ukážkami pôvodného časopisu tvoreného na písacom stroji a ručne, čo umocňuje dojmy z prečítaného. Neviem si ani predstaviť, koľko práce je za tým, že sa k nám čitateľom dvojdielne Gundžovníky dostali v tejto zaujímavej podobe. Jedno je však isté, tak ako Jula Satinského bavila ich tvorba, tak i jeho dcéru muselo (a musí) baviť spracúvanie jeho pozostalosti.


Autor: Jana Šulková
Zdroj obrázkov: Vinlit
  • Vydavateľstvo Slovart
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: