Hlava XXII – Joseph Heller

Hlava 22

Hlava XXII – Joseph Heller

Knihy o vojne bývajú smutné, depresívne až srdcervúce. Často si ideme k takýmto príbehom poplakať. Môže však byť vojnový román popri spomenutých prívlastkoch zároveň aj smiešnym, priam absurdným? Americký spisovateľ Joseph Heller nám v roku 1961 predviedol takúto kritiku vojny na stránkach knihy Hlava XXII. Inšpiráciou mu boli vlastné zážitky z II. svetovej vojny.

Rozpráva príbeh o Yossarianovi, dôstojníkovi americkej armády umiestnenej na základni v Taliansku. Vojaci pomáhajú oslobodiť Európu od fašizmu. Yossarian sa pokúša vyslobodiť z vojny a dostať sa domov. Už by doma aj dávno bol, nariadený limit tridsiatich misií totiž dávno splnil. Jeho veliaci plukovník má však nedostatok pilotov, a tak počet povinných letov stále navyšuje, aby nikto nemohol odísť. Yossarian sa preto snaží presvedčiť doktora, aby ho zo služby oslobodil pre zlý psychický stav. Chce sa vydávať za blázna, lenže v ceste za sladkým domovom mu stojí Hlava XXII.

„Hlave XXII neprešiel nikto cez rozum. Hlava XXII stanovovala, že starosť o vlastnú bezpečnosť tvárou v tvár bezprostrednému a ozajstnému nebezpečenstvu je prejavom zdravého rozumu. Orr bol blázon a mohli ho preradiť. Stačilo iba požiadať o to; ale len čo by to urobil, nebol by viac bláznom a musel by si odkrútiť ďalšie nálety. Orr by bol blázon, keby šiel na ďalšie nálety, a bol by normálny, keby tak neurobil, ale ako normálny by si ich musel odlietať.“

Názvy kapitol románu nesú mená jednotlivých postáv. Títo ľudia tvoria jadro príbehu. Hlavnou postavou je síce Yossarian, ale všetci členovia základne majú svoj príbeh. Kaplan, Generál Dreedle, Major Major Major či Orr. Postupne sa nám odkrýva svet každého, názory a postoj k vojne. Taktiež prichádzame na to, že tieňom všetkých je strach. Strach zo smrti, z nepriateľa, zo straty lásky či zo straty postavenia. Vidíme, ako sa jednotlivé postavy pasujú s týmto nepriateľom. Yossariana napríklad strach ženie k extrémnej opatrnosti až zbabelosti.

Kniha má 540 strán. Nie málo, ale existujú aj oveľa dlhšie knihy. Mnoho ľudí má však problém s dočítaním tohto fantastického príbehu. Ako je to možné? Napriek tomu, že sa smejete hneď na prvých stranách, vzápätí sa pozriete, kedy kapitola už skončí. Siahodlhé opisy udalostí nepreťaté dialógom občas trochu vyčerpávajú.

Samotné dialógy boli absurdné ako ich postavy. Plné suchého humoru, irónie a sarkazmu. Človek musí mať rád takýto humor, aby sa mu to páčilo. Máločo tu môžete brať vážne. Heller však vie písať s dôvtipom aj vážne. Druhá polovica naberie temnejší spád. Stranu dozadu ste sa smiali a teraz si čítate tie isté riadky znova a znova, či sa naozaj stalo, čo sa stalo. Neočakávaná brutálnosť vás zobudí a pripomenie, že stále čítate knihu o vojne. Že nie je nič horšie ako vojna. Obzvlášť krásne, no tragicky je zobrazené, ako Yossarian bojuje so smrťou priateľa. Heller sa k tejto udalosti viackrát vracia, ale poetickosť rozuzlenia čitateľa mrazí ešte niekoľko dní potom.

Modern Library vyhlásili Hlavu XXII za siedmu najlepšiu knihu 20. storočia. Josephovi Hellerovi táto pocta právom patrí. Od jej vydania sa predalo viac ako 10 miliónov kópií. Najvtipnejšia a najsmutnejšia kniha ponúka autentické vyobrazenie byrokratického vojska a vysmieva sa bezvýznamnosti vojny.

„A čo je to vlasť? Vlasť je kus zeme, obklopený zo všetkých strán hranicami, zväčša umelými. Angličania umierajú za Anglicko, Američania za Ameriku, Nemci za Nemecko, Rusi za Rusko. V tejto vojne bojuje zo päťdesiat či šesťdesiat krajín. Je isté, že nehodno za všetky z nich položiť život.“


Autor: Lívia Slynková
Zdroj obrázkov: Gorila.sk, pixabay.com
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: