HRA NA (PO)CITY / TVORÍME

S pocitom stiesnenosti otvára okno dokorán. A vopred vám vraví: „Nemýľte si pojmy s dojmami.“ Dočervena sfarbená obloha prechádzajúca do oranžovej a žltej ohlasuje letný svieži podvečer. Teplý vzduch sa mieša s nevyvetraným kyslým v izbe. Nástenné hodiny sa už rok zasekli v čase. Neporiadok v byte je v kontraste s krásou zavesenou na stenách. Smrad symbioticky žije s vôňou temperových farieb.

Hľadí pred seba a premýšľa, čo vytvorí dnes. Čo prinesie svetu tentoraz. Vždy vravel, že tak ako poet uštrikuje báseň, hudobník vymodeluje pieseň a umelec uháčkuje sochu, on spriada svet z malilinkých kúsočkov farieb, ktoré sa mu však občas zlievajú do jednej. Ale o tom nerád rozpráva. A vlastne ani nemá komu. Síce sa naňho dívajú stovky ľudí každú nedeľu a s nadšením si obzerajú jeho výstavné kusy, nikto s ním nekomunikuje naozaj. Nevedia, že im obrazy nepošepkajú všetko.

Návštevníci ho väčšinou ľutujú. Aj vy by ste mohli, ale radšej si ním nenechajte zbytočne brnkať na city.

Sadá si na mäkkú podušku, vyhrňuje pravú nohavicu, strháva deravú ponožku a medzi mozoľnatý palec pravej nohy a prst si vkladá starý štetec s rozstrapatenými štetinkami. Ruky nepotrebuje. Na štetec sa mu líže žltohnedá farba. A on ju mieša, kým s výsledným odtieňom nie je spokojný. Na papier padajú prvé čiary. A iné geometrické tvary. Krivky. A všetko, čo mu ponúka výhľad.

Má bohatú fantáziu alebo len zaznamenáva to, čo vidí, bez štipky kreativity? To, čo maľuje, odráža objektívnu realitu alebo subjektívne dojmy? Jasné, kritici majú vždy reči plné otázok, problémov, dedukcií a analýz. Nech ho nechajú voľne dýchať!

Pofarbené stŕpnuté palce pravej nohy si vystiera a vzdychá od bolesti. Teraz je na rade ľavá, v tej má ešte viac prepracovanejší zmysel pre detail. Obľúbený modro-čierno-purpurový odtieň vkladá do pravého rohu kúsok po kúsku. Na ľavý okraj si necháva limetkovú. Tyrkysovú dnes nevyužije, radšej sa prikloní k sýtej červenej s kvapkou fialovej. Stred necháva výnimočne voľný. Tam len načarbe ohnivú slnečnú guľu.

S výsledným veľdielom nie je nikdy spokojný. Jeho entuziazmus vždy nahradí sopka vulgarizmov, pot a dupanie nohami. Podlaha zafarbená jeho stopami naznačuje jeho unáhlené, netrpezlivé, podráždené a zúfalé kroky. Paleta svedčí o jeho genialite tvoriť jedinečné odtiene. Obraz však viditeľne kričí.

Maliar si opäť sadá, spája ďalšie tri náhodné farby a precítene ich vkladá na obraz. Ešte tu. A tu. A tu. A je to tam. Sýtosť farieb. Hlboký dojem. Eufória.

Zatvára okno, za ktorým sa odohráva divadelné predstavenie o západe slnka. Už ho nepotrebuje. Spokojne si sadá na rozheganý gauč. V jednej ruke drží vychladené lacné pivo a v druhej ušúľanú cigaretu. Až teraz je skutočne spokojný.


Autor: Daniela Lysá
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: