Já si tě najdu – P. D. Jamesová

Já si tě najdu – P. D. Jamesová

Já si tě najdu – P. D. Jamesová, Motto 2018

Já si tě najdu je kniha, ktorá dokáže upútať z viacerých hľadísk, no rovnako má aj mínusy. Svojím príbehom však ponúka zapletenejší dej s detektívnymi prvkami. Raz čítate z pohľadu prípravy vraždy, inokedy z pohľadu obete. Avšak nie je vylúčené, že by obeť mala zostať obeťou a že nastávajúci vrah bude naozaj vrahom…

Philippa bola adoptované dieťa, ktoré nevedelo, kto sú jej skutoční rodičia. Po dovŕšení osemnásteho roka jej však zákon dovoľuje zistiť, z akej rodiny pochádzala. Philippa má o svojom živote pred adopciou fantáziou skreslené predstavy, ktoré sú zničené po prečítaní mien rodičov. Šokujúcou sa však stane skutočnosť, že jej otec je už mŕtvy, no matka bude tento rok prepustená z väzenia. Philippu ani tak nezaujíma to, za čo obaja sedeli, ako na nich hľadela spoločnosť a že či vôbec pociťovali za svoj skutok vinu. Ide jej len sebecky o seba, o svoj život a svoje smerovanie. Niekde tam vonku sa však ešte nachádza otec zavraždeného dievčatka, ktorý taktiež očakáva, kedy vrahyňa bude prepustená z väzenia.

Začítať sa do príbehu z pera P. D. Jamesovej nie je vôbec ťažké. Už aj samotný výzor knihy u čitateľa evokuje, že nepôjde o sladkú romantiku, ale autorka ho zavedie aj do temnejších uličiek Londýna. Priebeh príbehu sleduje čitateľ z dvoch uhlov. Jeden sa týka samotnej Philippy, hlavnej hrdinky, ktorá od deviatich rokov žije u adoptívnych rodičov. V podstate nemá zlý život, nikdy nebola hladná, získala vzdelanie a náhradní rodičia sa o ňu starali. Niečo jej však chýba. Tým niečím sú jej praví rodičia. Už od začiatku čitateľ vníma túto postavu ako hrdú, idúcu si za svojimi cieľmi, dosť tvrdohlavú a pribúdajúcimi stranami aj egoistickú. Druhý pohľad je o niečo zaujímavejší, pretože to je pohľad ukrivdeného otca, ktorý sa pripravuje na vraždu. Čo teda čitateľ cez neho vidí? Povedala by som, že síce to je ironické, no viac ľudskosti ako v samotnej Philippe. Z pohľadu psychologizácie a analýzy postavy stojí z knihy najviac za povšimnutie pri rôznych gestách a činnostiach, ktoré robí, ale aj na základe myšlienok a udalostí, ktoré sa mu prehrávali v hlave. Veľakrát pôsobí dojmom ťuťmáka, potom zločinca, potom smútiaceho, neskôr i šťastného a zaľúbeného.

Tieto dva pohľady na prebiehajúce udalosti vytvárajú aj v čitateľoch obraz celého zločinu, ktorý sa stal. Tým pádom sám čitateľ analyzuje, komparuje a hodnotí skutky a konanie postáv, ako aj zločinov, ktoré sa stali a ktoré sa majú ešte len stať. Príbeh je zaujímavo konštruovaný, nepovedala by som, že má autorka v rozprávaní postupnosti, ktorá sa prepletá aj s retrospektívou, nejaké chyby. Pre mňa však nedostatkom, alebo skôr nadbytkom, boli naťahujúce opisy, ktoré retardovali priebeh deju. A keď to čítate v cudzej reči, tak to ide ešte o to pomalšie. No a plusmi neoplývala ani hlavná hrdinka, ktorá po pár stranách začne liezť na nervy. Jej zmýšľanie, ako aj celá jej osobnosť sa mi protivila. To je však moje subjektívne hodnotenie, ktoré ju zaraďuje k protivným postavám. Neskôr som aj tak v kútiku duše dúfala, že veď aj jej by sa tam náhodou alebo aj úmyselne mohlo niečo stať. To či takou mala byť aj z pohľadu autorky je diskutabilné.

Já si tě najdu patrí medzi knihy, ktoré prekvapia čitateľa. Samotný priebeh knihy je však viac zaujímavý ako jej záver, a nebyť zbytočných opisov prostredia alebo samotných činností, určite by to bolo ešte lepšie čítanie.


Autor: Slávka Kodadová
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: