Jack London – Volanie divočiny

Jack London – Volanie divočiny, Slovenský spisovateľ 2001

Niekedy si človek potrebuje sadnúť ku knihe a úplne zmeniť prostredie, rok i bežné témy, ktorých sú často kníhkupectvá plné. Takouto príjemnou zmenou sú i knihy Jacka Londona, kde vo väčšine prípadov sú hlavnými aktérmi zvieratá – najmä psy. Inak to nie je ani v jeho veľmi známej a krásnej knihe Volanie divočiny.

Buckov život sa rapídne zmení, keď je unesený, zbitý, vyhladovaný a napokon využitý na fyzickú prácu pre ľudí. Pre ľudí, ktorí mu spočiatku robia zle. Neznáša ich, no učí sa disciplíne a životu so svorkou. Už nie je sám, i keď vystupuje individuálne pri svojej potrebe prežitia. To je to, čo ho poháňa dopredu – chuť žiť a dokazovať sebe i iným, že on je mocným a spraví všetko pre to, aby ho už nikto nezhodil. Tak, ako sa naučil čeliť sile a nenávisti, sa napokon stretáva aj s niečím iným. So svojím citom k človeku, ktorý už nie je jeho pánom, ale priateľom, už nad ním nestojí ako nad slúžiacim, ale aj ho pohladká svojimi doráňanými rukami. Buck zrazu stojí medzi divočinou a skrotením. Jeho inštinkty ho vedú lesmi a kopcami počas tmavej noci, no jeho psie srdiečko občas zatúži i po láskavej ruke.

A Buck sa dostáva aj do srdca čitateľa. A nielen on, ale aj Londonove opisy prírody a pokojnej krajiny, kde však na čitateľa číha neustále spojenie s divočinou. Smrť je jednou z hlavných aktérok, ktoré nenechajú na seba dlho čakať. Pokojné opisy prírody sa bijú s neustálou dynamikou deja, kde čitateľ nikdy nevie, čo nové sa stane.

Okrem toho možno sledovať rôzne charakterové a vlastnostné črty mužov i žien, ktoré sa ani vekom nemenia. Dokazujú stále sa opakujúce chyby ľudí, ktorých sa dopúšťajú. Chlad v krajine sa tak spája i s chladnými srdcami. Boj o prežitie v chladnom aljašskom prostredí sa môže ocitnúť v každom vnútri človeka a boj o prežitie sa tak netýka len divých zvierat poháňaných biologickými inštinktami.

Jack London, americký majster v písaní, príbehom, ktorý vyšiel krátko po začiatku 20. storočia, i v dnešnej dobe zaujme, pohladí, poteší, vyvolá emócie, na ktoré sa nezabúda. A tak sa jeho končiare a osudy zvieracích i ľudských hrdinov dostávajú pod kožu čitateľa. Inak to nie je ani v prípade krátkej, no o to silnejšej knihy Volanie divočiny. I v nebezpečenstve a zradných cestách sa dá napokon nájsť odvaha, ušľachtilosť a spravodlivosť, ktorá bola vpísaná do papiera.


Autor: Slávka Kodadová
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: