Keď Henry stretol Zoe – Andy Jones

Keď Henry stretol Zoe – Andy Jones, PLUS 2017

Najnovší román britského spisovateľa Andyho Jonesa očarí svojich čitateľov krutou úprimnosťou. Prečo? Pre postavy. Pre postavy, ktoré sú v románe zobrazované až príliš realisticky, bez autorovho prikrášľovania, vysvetľovania a ospravedlňovania. V Henrym a Zoe sú premietnuté osudy stoviek ľudí, možno aj z môjho alebo tvojho okolia. Henry a Zoe majú všetky tie vlastnosti, ktoré v sebe ja alebo ty potláčame. Alibizmus, egoizmus, zbabelosť či pohodlnosť.

Henry opúšťa svoju snúbenicu tesne pred svadbou a odchádza do veľkého mesta, aby sa vyhol reakcii okolia. Zoe sa vyrovnáva so smrťou priateľa, s ktorým sa chcela rozísť a znáša výčitky svedomia. Ich cesty sa skrížia, ich osudy sa spoja. Napriek tomu však obaja čelia minulosti, ktorá im bráni užívať si prítomnosť a rozvíjať ich krehký vzťah.

Román je ochudobnený o silné dramatické momenty, prekvapivé situácie a emocionálne výlevy, postavy sú chladné a čitateľ miestami nevie, či k ním má cítiť ľútosť alebo hnev. Prečo? Lebo nie sú jednoznačné. Ani čierne, ani biele. Sú šedé, priemerné, ľudské. Príbeh je podávaný z dvoch rovín – z pohľadu Henryho a z pohľadu Zoe, čo je pre čitateľa nepochybne vhodným osviežením.

Hoci je kniha zaujímavá, určite je na škodu, že neobsahuje nejakú výraznejšiu pasáž, ktorá by čitateľovi utkvela v pamäti, ktorá by ho prinútila knihu opätovne otvoriť a znova prečítať, nad ktorou by dlhšie rozmýšľal. Ak už chcel autor zdôrazniť prežívanie postáv pred akciou, mohol sa do nich vžiť ešte viac. Osobne si teda myslím, že Jones nevyužil potenciál, ktorý mu téma dvoch ľudí hľadajúcich šťastie ponúkala.

Hoci Henry aj Zoe v závere románu priznajú svoje chyby a dostávajú pomyselné rozhrešenie, román sa nekončí klasickým happy endom. Zoe odchádza z Anglicka na dlhšiu cestu hľadať samu seba a Henry zostáva doma s prísľubom počkať na ňu. Aj keď otvorené konce v románoch neobľubujem, k tomuto románu také zakončenie patrí. Nejako si totiž neviem predstaviť, že by si Henry a Zoe len tak vleteli do náručia, ako by to určite skončilo, keby román písala obľúbená autorka Danielle Steelová alebo Rosamunde Pilcherová. Jonesov román sa mi možno preto tak ľahko čítal, lebo veľmi rada čítam o postavách, ktoré sa svojimi chybami podobajú ľuďom. Obľúbila som si Henryho, hoci bol hlupák, ktorý opustil milujúcu April noc pred svadbou a nemal toľko odvahy povedať jej to do očí. Obľúbila som si Zoe, ktorá si až po smrti svojho priateľa uvedomila, že si viac od neho brala, ako mu sama dávala. Obľúbila som si Jonesov román, pretože načrtol toxické vzťahy, ktoré žerú aj nás ľudí.

Prečo si teda prečítať túto knihu? Lebo je dobrá. Nezveličuje lásku, nerobí z nej niečo nad. Tak ako Henry a Zoe, tak ani my presne nevieme, čo láska je. Tak ako on, tak aj my sa pri jej hľadaní často pomýlime. Vždy je však možnosť chybu napraviť a začať odznova. A keď to nespravíme my, tak to za nás spraví sám život. Lebo ten má s nami, ako Jones na obale románu tvrdí, svoje vlastné plány.


Autor: Jana Nemčeková
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: