Keď sa narkoman stane spisovateľom

Drogy sú nekončiacou studňou otázok. Áno, sú zlé. Zvoľ si život. Ich negatívny dopad nikto nespochybňuje. Okrem sprievodných zdravotných problémov užívateľ drogy neničí život len sebe, ale aj svojim blízkym. Ocitá sa v temnom, osamelom svete plnom démonov. Otázkou je, prečo sa do tohto sveta v prvom rade vydá a prečo v ňom napokon aj ostáva. Vďaka autentickým rozprávaniam samotných užívateľov máme možnosť odpovede pohľadať.

Všetky knihy sú písané v prvej osobe a sú tak trochu autobiografiami. Rozprávajú životné príbehy nešťastných ľudí. Čitateľ si obuje ich topánky a pokúsi sa prejsť cestou, ktorou šli. Zistí, že často boli na podobných križovatkách a k iným rozhodnutiam ich dohnalo bezprostredné okolie. Nazrie na dno druhého, aby ocenil, že sám má dostatok.

Junky: William S. Burroughs

Prvá kniha tohoto autora bola pôvodne vydaná pod pseudonymom William Lee. Kniha sa nenesie tradičným protidrogovým podtónom. Burroughs rozpráva svoje zážitky a skúsenosti nenúteným štýlom, akoby opisoval svoje zamestnanie. Čitateľovi dáva praktické rady na prežitie feťáka – ako sfalšovať recept pre doktora alebo ako si správne uvariť morfium. Sám začal z nudy experimentovať s morfiom, no potom nasledoval návyk. Napriek tomu, že si bol svojej závislosti vedomý, nikdy nechcel prestať. Aj keď sa o to pokúšal. Vysvetľuje, že droga je životným štýlom.

„Naučil som sa drogovú rovnicu. Na rozdiel od alkoholu alebo trávy droga nie je prostriedkom k rozšíreniu radosti zo života. Droga nie je povzbudenie. Je spôsobom života.“

Návyk vás zmení tak dokonale, že už nikdy nie ste schopní viesť normálny život.

Tatiana Melasová: Tovar

Kniha je výpoveďou narkomanky z rehabilitácie a dokonalým príkladom, aký nebezpečný môže byť nátlak rovesníkov. Tatiana si prvýkrát zapálila heroínovú cigaretu, keď ju ponúkla partia. To rozpútalo 12-ročný kolotoč drog od výmyslu sveta a následnej prostitúcie. Svoj bolestivý príbeh autorka popisuje s ľahkosťou a svojským humorom.

„Paranoja bola mojou najlepšou kamarátkou. Bežne sa mi stávalo, že gravitácia na mňa neplatila. Či už v robote alebo na fieste, hocikedy som vyletela tri metre nad ľudí a nad ich hlavami som tancovala, lietala a podobne. Vrchol všetkého bolo, keď sa mi v kúpeľni utopil Leonardo DiCaprio z Titanicu. Tú smutnú novinu som oznámila babám, no vôbec ich to nepostihlo ako mňa.“

Detailne rozprávala o vlastnom dne – práca pod dohľadom pasákov, ktorí svoje dievčatá mlátili hlava-nehlava, šliapanie na ulici, bizarné požiadavky klientov, abstinenčné krízy. Fakt, že je Tatiana čistá a nažive, rozohrieva plamienok nádeje.

Sylvia Mozerová: Motýlik

Útla knižka so závanom My deti zo stanice ZOO je prvou slovenskou e-knihou. Vydavateľstvo Enigma ju o 8 rokov neskôr vydalo aj knižne. Rozpráva fiktívny príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami z ulíc Trenčína. Michaela retrospektívne opisuje, čo ju dohnalo tam, kde je teraz – pred svoju poslednú dávku. Chvíľkové zaslepenie bolesťou zo zrady kamarátky a priateľa ju zavialo k temnej uličke, kde prišla k tabletke „zabudnutia“. Spoznala novú partiu, novú lásku, nový život. Rodičia na sklonku rozvodu sa o ňu nezaujímali. Ona chcela len sladký únik z bludného kruhu zúfalstva a sklamania. Najskôr cez lieky, neskôr hašiš, tripy a nakoniec cez heroín. Na opis svojho utrpenia používa melancholické metafory.

„Spadla som do priepasti, ktorá ma svojou krásou a hĺbkou neuveriteľne priťahovala, ale z ktorej som sa už nikdy nemohla dostať.“

Pobyt v jej mysli dáva čitateľovi i náhľad do jej duše a srdca. Jej láske k človeku, ktorá by hory preniesla, ale aj tak ju prevýšila láska k droge.

Tomáš Tomašových: Ako ďaleko je do Šanghaja

Táto kniha je denníkom. Tomáš si ho začal viesť na liečení pri odvykaní závislosti od alkoholu a drog. Bohužiaľ, napokon zomrel predávkovaním a denník vydala jeho matka, ktorá k nemu pridala srdcervúci prológ a epilóg. Autentické výpovede sú doplnené o Tomášove kresby, obľúbené piesne, vlastnú báseň a v závere záznamy z nemocnice. Rozprávanie je odrazom rozpolteného introverta, s ktorého myšlienkami sa nejeden mladý človek stotožní.

„V puberte sa nám búria hormóny a nemôžeme sa všetci zvíjať na pódiách. Tam sa ich zmestí len pár. Ostatní sa musíme vybúriť v dave. Každý dav má svoj rytmus, ktorým ťa strhne. Dospelí tomu hovoria stádo. Nechcú pripustiť, že je to spolupatričnosť. Myslia si, že spolupatričnosť môže byť len s nimi. Preto väčšinou neznášajú kamarátov svojich detí.“

Svoj pád do labyrintu závislosti opisuje ako hlúpy impulz. V alkohole našiel uvoľnenie a eufóriu. Heroín bol cesta za dobrodružstvom. Alebo prílišná zvedavosť. Tomáš sám nevie. Nenávidí sa. Strieda sa v ňom nádej a bezradné zúfalstvo.

„Človek hľadá svet okolo seba. A svet je zatiaľ ukrytý v ňom. Svet taký obrovský, že mu nedovidieť konca. To, ako vidíme svet, je vlastne len odraz nášho vlastného vnútra.“


Autor: Lívia Slynková
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: