Kód 7 – Jozef Banáš

Kód 7 – Jozef Banáš

Kód 7 – Jozef Banáš, Ikar 2016

Člen Spolku slovenských spisovateľov, autor, ktorého všetky knihy vydané od roku 2006 sa stali bestsellermi, jeden z najčítanejších a najprekladanejších spisovateľov našej krajiny vydal tretie – voľné – pokračovanie diel Kód 1 a Kód 9.

Jozef Banáš prišiel pred dvomi rokmi s titulom Kód 7 a jeho príbeh sa odohráva v krajine Bhután, ktorá sa rozhodla vymeniť hrubý národný produkt za hrubé národné šťastie. Stretávame sa tu so známymi hrdinami, ktorých sme mali možnosť spoznať v predošlých dieloch – Michal Kráľ alebo napríklad bohyňa Kumari.

Do čítania som sa púšťala s menšími obavami, keďže som nečítala dve predchádzajúce knihy. Vedela som, že ide o voľné pokračovanie, no nič to nemenilo na fakte, že moje obavy pretrvávali. Ukázalo sa, že boli zbytočné, a tak by som knihu vrelo odporučila každému, kto má chuť na dávku filozofických úvah a všeobecného zamyslenia sa nad fungovaním dnešného sveta.

Kľúčovou témou je rovnováha, nad ktorou máme možnosť zamýšľať sa počas celého čítania. Autor neprestajne poukazuje na materiálne zaslepenie ľudstva, ktorého dôsledkom sú možno životy prekypujúce rôznymi materiálnymi statkami, no na druhej strane tu výrazne dominuje deficit ľudského šťastia.

„Cesta k šťastiu spočíva v tom, že sa človek nešťastiu – a pocit krivdy je nešťastím – vzprieči. Či už na individuálnej, alebo spoločenskej úrovni. Je to pochopiteľné, že dobrý človek chce, aby zvíťazila jeho pravda, a zlý takisto. Každý sa snaží druhého presvedčiť o svojej pravde, lenže tá je v rieke, v plynutí a nie brehoch. Aj srdce a mozog majú po dve polovice. Preto človek snažiaci sa dosiahnuť šťastie nemá mať ambíciu presvedčiť toho druhého o svojej pravde, pretože nedosiahne rovnováhu, či ho už presvedčí, alebo nie. Človek by nemal mať ambíciu stáť na strane momentálnej pravdy či momentálnej lži, ale byť nad nimi.“ (str. 113)

V knihe môžeme nájsť rôzne náboženstvá – najmä budhizmus, kresťanstvo, no takisto aj islam či hinduizmus. Podľa môjho názoru autor priam dokonale vykreslil podstatu toho, o čom by mala viera byť. Čitateľ má po dokončení knihy sám možnosť usúdiť, o aké piliere by sa viera v ľudskom živote mala opierať.

„Boh tohto sveta je len jeden, ale mocní nám ho rozdelili. Lenže proti energiám spojených ľudských sŕdc nič nezmôžu.“ (str. 91)

Takisto veľmi oceňujem fakt, že medzi hlavnými postavami nájdeme Slovákov a okrem nich tu dôležitú úlohu mimo oblasti Bhutánu zohráva aj slovenská Ľadonhora. Hora, ktorá je údajným sídlom slovanskej bohyne Lady predstavujúcej lásku a šťastie.

Túto knihu by som rozhodne nezaradila do oddychového čítania. Počas listovania stranami zažijete mnoho momentov, počas ktorých budete musieť knihu odložiť a zamyslieť sa nad vlastným životom či životom dnešnej spoločnosti. Nie je to len obyčajný román predstavujúci akúsi rozprávku, no má skutočnú silu meniť pohľady ľudí na už zaužívané vzorce každodenného bytia. Po prečítaní tejto knihy je už len na vás, či sa rozhodnete pokračovať v ceste, ktorú si už roky dláždite, alebo či aplikujete bhutánsku rozprávku aj vo vašej osobnej knihe života.

„Svet nezachráni boj, ale porozumenie.“ (str. 92)


Autor: Kristína Kozová
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: