Kráľovskí agenti – Diana Mašlejová

Kráľovskí agenti – Diana Mašlejová

Kráľovskí agenti – Diana Mašlejová, Albatros 2018

Diana Mašlejová si za posledné roky vybudovala na slovenskom poli literatúry pre deti pomerne stabilné miesto. Aj v tomto roku prišla s novou detskou knihou Kráľovskí agenti, ktorá nepriamo nadväzuje na titul Tajný cirkus z roku 2015. Betka a Cyril, hlavní detskí hrdinovia oboch kníh, sa tentoraz z Paríža premiestnia do Londýna, kde ich opäť čaká veľké dobrodružstvo.

Už na predošlej tvorbe Diany Mašlejovej (Tajný cirkus, Stratený zajko v Paríži) sme si mohli všimnúť, že obľubuje Paríž, a preto je umiestnenie do Londýna osviežujúcou novinkou, hoci sa stále pohybujeme v nejakej tej metropole. Nevnímam to však ako negatívum, práve naopak, v novinke Kráľovskí agenti sa detskí čitatelia spolu s Betkou a Cyrilom pozrú na tie najnavštevovanejšie miesta Londýna a čosi sa o nich aj dozvedia, spoznajú pamiatky – drobné vzdelávanie o tomto meste je tu podané nenásilným spôsobom.

Kráľovskí agenti ma od prvej strany v dobrom prekvapovali. Takmer všetko, čo som na predchádzajúcej knižke Stratený zajko v Paríži vnímala ako negatívum či nedostatok, tu bolo úplne naopak. Príbeh sa primárne zameriaval na jednu problematiku, vedľajšie motívy sa nedrali až tak do popredia, autorka zvolila menej ošúchaných zvieracích priateľov – veveričky – a celá kniha pôsobila veľmi uceleným a premysleným dojmom.

Začnem hlavnými detskými postavami – Betkou a Cyrilom. V prvom rade by som vyzdvihla, že autorka použila tradičnejšie mená, s ktorými sa dnes už až tak často nestretávame, a to nielen v bežnom živote, ale ani v detskej literatúre. Deti sa vďaka knižke zoznámia aj s takýmito menami a následne (azda) nebudú negatívne vnímať, ak sa nejaký ich spolužiak či spolužiačka nebude volať dnes populárnymi, zo zahraničia preberanými menami, ale objaví sa aj nejaké to tradičnejšie, v minulosti na Slovensku často využívané. Skvelým protikladom oproti menám detských hrdinov sú mená veveričiek, ktoré sa stanú vernými priateľmi našich tajných agentov. Autorka zvolila slovnú hračku s použitím anglického jazyka (zrejme aj preto, že dej sa odohráva v jazykovej oblasti práve už spomínanej angličtiny) a veveričky pomenovala príznačne podľa ich veľkosti Bigi (big = veľký) a Smoli (small – malý).

„Rozdelili sa do dvojíc. Cyril s väčšou veveričkou, Betka s menšou. ‚Môžeme vás volať Bigi a Smoli? Nie je to veľmi originálne, ale aspoň vás rozoznáme,‘ navrhlo dievčatko a veveričky nadšene prikývli.“ (s. 56)

Súrodenci Betka a Cyril sú protikladné postavy, ktoré si však prejdú istým vývojom. Kým Betka je odvážna, zvedavá a vyhľadávajúca dobrodružstvo, Cyril je tak trochu bojko, ktorý nemá rád problémy. Jednak sa skvele dopĺňajú a jednak – ako sa nakoniec ukáže – sa obaja prekonajú a sú si vzájomne oporou. Vzťahy a načrtnutie ich dôležitosti – ani túto dôležitú tému autorka neopomenula. Okrem súrodeneckého puta v texte vyzdvihovala aj vzťah rodičov, ako aj medziľudské vzťahy vo všeobecnosti, na ktorých je vlastne vystavaný celý príbeh.

Autorka si totiž zvolila nanajvýš aktuálnu problematiku negatívneho vplyvu internetu (nielen na deti), ktorej reflektovanie prispôsobila detskému čitateľovi. Na scéne sa po rokoch objaví zloduch Drumnadrochit, ktorý využíva negatívne komentáre z internetu na stavanie neprekonateľných múrov, ktoré od seba oddeľujú jednotlivé krajiny. Detaily vám opisovať nebudem, aby ste neboli ukrátení o prekvapenie, no musím uznať, že to autorka vymyslela veľmi rozumne a pekne.

„‚Takže všetky tie obrovské neprekonateľné múry sú postavené z ľudskej nenávisti na internete?‘ spýtal sa Cyril, ktorý sa v počítačoch vyznal. Veverica prikývla.“ (s. 45)

Okrem tejto hlavnej témy autorka v knihe reflektuje aj aktuálne politické dianie, správanie sa niektorých hláv štátu či to, že krajiny musia spolupracovať. Tieto prvky odhalí skôr dospelý čitateľ, prípadne staršie dieťa, no je zaujímavé pozorovať, ako to Mašlejová previedla do svojho rozprávkového sveta, v ktorom nechýbajú ani čarovné prvky napríklad v podobe meniaceho sa gobelínu, záhady či napätie.

„O slovo sa prihlásil nový americký prezident: ‚Skúšali sme aj tanky, stíhačky a míny. Neúspešne. Ak bude treba, sme pripravení použiť atómovú bombu. Hoc aj zajtra!‘ Kráľovná rázne vstala z kresla. ‚To nemôžete! Ohrozíte tým celú zemeguľu!‘“ (s. 40)

Čo sa týka lexiky, v texte sa často objavujú zaužívané slovné spojenia, frazémy aj vo forme ponaučenia. Niektoré slovné spojenia na mňa dokonca pôsobili štylisticky príznakovo, pripomínajúc staršie rozprávky, čo možno vnímať skôr negatívne ako pozitívne. Znamená to, že sa zo súčasných textov vytráca krása slovenského jazyka, čo je veľká škoda, preto oceňujem, že sa k nej Mašlejová vracia a pripomína deťom aj túto časť slovnej zásoby nášho materinského jazyka.

„‚Nezabúdajme, že pod lampou býva najväčšia tma!‘ Spomenula si zrazu na slová starej veverice, ktorá ju odmalička školila na ich tajné poslanie.“ (s. 7)

Na margo výchovného rozmeru knihy – objavuje sa tu viacero už spomínaných ponaučení, ktoré sú vyjadrené väčšinou explicitne, avšak celkové posolstvo príbehu – ktoré je skôr implicitné, hoci v niektorých častiach vyjadrené aj slovne – si, verím, odnesie každé dieťa.

„Boli presvedčení, že internet nás nesmie ovládnuť. Najdôležitejšie je byť spolu. Chytiť svoju sestričku za ruku, dať pusu mamičke, objať kamaráta. Žiadne správy, komentáre ani lajky nevynahradia skutočnú lásku a rozhovor s tým, koho máme radi.“ (s. 76)

Tajní agenti, záhady, detektívny príbeh – to sú momentálne obľúbené motívy nielen v tvorbe pre dospelých, ale aj pre deti, preto príbeh určite zaujme nejedného detského čitateľa. Dvojica Betka a Cyril navyše ašpiruje na to stať sa súčasťou zaujímavej knižnej série, ktorú možno čítať samostatne, no v niečom na seba aj nadväzuje. Nemôžem opomenúť ani krásne ilustrácie Ďura Balogha, ktoré zdobia stránky knihy a dodávajú jej šmrnc.

Novinke Diany Mašlejovej Kráľovskí agenti ani veľmi nemám čo vytknúť, v jej tvorbe zjavne badať progres, preto mi ostáva len dodať, že sa teším na ďalšiu knižku tejto slovenskej autorky literatúry pre deti a mládež, ktorá jednoznačne patrí k tomu lepšiemu, čo na Slovensku máme. A vám, milí rodičia, ju odporúčam zaradiť medzi knižky, ktoré si s deťmi budete čítať. A ak je niekto ako ja fanúšikom detskej literatúry, tomu tiež knižku odporúčam, pretože – ako sa hovorí – rozprávky vznikajú (aj) pre dospelých.


Autor: Jana Šulková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: