Kristína Ježovičová: Možno napíšem historickú romancu

Kristína Ježovičová

Kedy si začala písať a čo bolo impulzom?

Písať som začala, keď som bola na rodičovskej dovolenke. Takých autoriek je ako maku, však? No práve v tom čase zmien potrebuje žena relax. Háčkovať neviem (obdivujem, keď niekto vie), tak som začala písať. Na rozdiel od tej háčkovacej vecičky, notebook používať viem (úsmev). Nikdy sa nenazývam spisovateľkou, aj keď pri zamyslení sa nad tým, ako tou činnosťou žije celá moja bytosť, asi ňou už aj som. Byť spisovateľkou podľa mňa nie je rozhodnutie, ale cesta. Začiatok cesty je v mojom prípade zakorenený v detstve a sčasti aj v osobnosti.

Celé sa to začalo, keď som v rukách držala prvé knihy a počúvala sestrine vymyslené príbehy – odmalička chcela byť spisovateľkou ona, vtedy som, samozrejme, netušila, že niekedy budem aktívne písať práve ja a nevedela som to ani na strednej či na vysokej, nemala som také ambície. I keď… V jednom kuse som fantazírovala. V hlave som prerábala existujúce knihy, ale aj filmy a seriály. Možno bolo len otázkou času, kedy niečo vytvorím.

Je o tebe známe, že dokážeš do knihy z dnešnej doby zakomponovať úplne prirodzene historické prvky. Nerozmýšľala si, že začneš písať historické romance?

Roky som čítala historické romance a dostali sa mi pod kožu. Tento fakt sa odzrkadľuje aj na spôsobe vyjadrovania a písania. Preto i niektoré moje texty, odohrávajúce sa v súčasnosti, pôsobia vraj tak trochu historicky i vďaka použitým jazykovým prostriedkom. Niekto to vníma ako chybu, niekto ako pozitívum. Ktovie. Ale toto som ja. Píšem tak, ako viem, všetko ostatné by bola pretvárka. Možno v budúcnosti napíšem historickú romancu. Nevylučujem to. V poslednej dobe mi čoraz viac ľudí píše, že mi to v tejto polohe „svedčí“ (po prečítaní historickej časti knihy Milenkine prsia či prvotiny Uväznená v čase). To ma, prirodzene, motivuje, tak uvidím.

Si autorkou niekoľkých úspešných titulov. Ktorý ti je srdcu najviac blízky a prečo?

Všetky majú miesto v mojom srdci, no každý iným spôsobom. Keď sa zamyslím, …

Pokračovanie v časopise na strane 19…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *