Láska je retro – Dalimír Stano

Láska je retro – Dalimír Stano, FAMA art 2017

Básnická zbierka Dalimíra Stana Láska je retro je súborom autorových spomienok venovaných ženám, ktoré sa vyskytli v jeho živote. Obsahuje štyridsaťjeden básní rozčlenených do štyroch samostatných celkov, z ktorých každý je venovaný jednej žene. Každá časť je označená prívlastkom určujúcim kolorit konkrétneho vzťahu alebo jeho priebehu.

Navzdory názvu je dominantným motívom diela túžba. Túžba, ktorá je fyzická, živelná, nástojčivá, sebecká, dravá a v istom zmysle zväzuje. Láska je zobrazovaná predovšetkým na fyzickej úrovni, miestami popretkávaná inými citmi. Prítomná vnútorná nevyrovnanosť yrického subjektu sa prejavuje polemikou s náboženskou morálkou. Na iných miestach samochválou, túžbou a odbojnosťou, ktoré sa vzápätí prelievajú do spovede, sebaobvinenia a zmätenosti. Chvíľami bojuje za seba a svoje túžby, občas proti nim.

Chvíle absolútneho sebavedomia („ty, ktorá teraz zo mňa šalieš / že som ti cestu ukázal / k mojim oázam“, s. 17) sú najmä v prvej kapitole miestami vystriedané pochybnosťou („do pekla, ktoré v sebe nosím“, s. 18) a pokorou („bez pyšných šiat a celkom bosý / korunu mi tiež netreba“, s. 18), ktorá opäť vyúsťuje do túžby po fyzickom naplnení vzťahu. Táto reťaz končí poslednou básňou kapitoly, kde je vyjadrený životný pocit nestálosti, večného tuláctva a duševný nepokoj priznaním „ja Ahasver“.

Nasledujúce dva celky sú v istom zmysle rovné prvému. Každý obsahuje rovnaký počet básní prepojených motívom túžby, ktorá je najexplicitnejšie vyjadrená v tretej časti. V druhom celku sa táto túžba a sny o žene a jej fyzickej kráse spájajú s vinou, v treťom s divokou nespútanosťou.

Forma sonetov, ako ich nazýva sám autor, ich organizácia do celkov, osobitných dejových jednotiek, má okrem estetickej funkcie aj expresívnu. Odzrkadľuje vnímanie vzťahov a ich miesto v autorovej duši. Všetkým ženám, poslednú vynímajúc, autor venuje práve desať skladieb. Týmto gestom je formálne vyjadrená myšlienka, že každá je spomienkou, ktorá je síce živá, no tiež kompletná a ukončená. Táto definitívnosť je prítomná aj v poslednom vzťahu, ale tu nastáva zmena. Po prázdnej strane, akoby krátkom premyslení, je doplnený štyridsiaty prvý sonet, ktorý svojimi slovami popiera amen posledného verša. Akýsi tón odlišnosti, čo sa nesie melódiou stratenej partitúry.

Práve tu, v riadkoch posledných básní, je miesto výrazne poznačené autenticitou. Tradičná sujetová reťaz túžba – vzťah – rozchod, prítomná v predchádzajúcich kapitolách, je tu roztrieštená na úlomky žiarlivosti, strachu, sklamania, smútku, zúfalstva, chcenia, rezignácie, bolesti aj pýchy. Nesie sa v znamení straty, ktoré aj napriek túžbe a chvíľam úľavy neustupuje. Oproti predchádzajúcim skladbám sa tieto vyznačujú citovým vypätím spôsobujúcim u čitateľa pocit, že až tu sa mu odkrýva autorova duša a dovoľuje mu precítiť skutočné emócie.

Po prečítaní dielo zanecháva rozporuplné pocity. Na jednej strane sa nedá necítiť istá povrchnosť, na strane druhej miestami rezonujú malé kúsky viny, ktoré sa občas snažia prekonať túto citovú prázdnotu. Zdá sa, že až posledné sonety ponúkajú emócie s určitou hĺbkou, schopné aspoň čiastočne infikovať dušu čitateľa.

Podobne je to aj s názvom. Slovo retro môže odkazovať na minulosť, na to, že vzťahy sú ukončené. Ale keď sa pozrieme na význam slova láska a porovnáme ho s tým, čo autor pod týmto názvom prezentuje, objavíme ostrý kontrast, ktorý toto slovo posúva do úplne odlišnej významovej roviny. Názov Láska je retro potom vyznieva ako hrubý, ostrý sarkazmus namierený proti citu lásky s duševnou hĺbkou.


Použitá literatúra:

  • STANO, Dalimír. Láska je retro. Spišská Nová Ves: FAMA art 2017. 68 s. ISBN 978-80-89717-15-6.

Autor: Janka Florková
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: