Lieky proti láske – Publius Ovídius Naso

Lieky proti láske – Publius Ovídius Naso

Lieky proti láske – Publius Ovídius Naso, Slovenský spisovateľ 1964

To, že mi Ovídiove verše plné rád na lásku i proti láske počarovali, nie je tajomstvom. Tento rímsky staroveký básnik, nazývaný „učiteľ lásky“, píše o vždy aktuálnej téme, ktorá dokáže zaujať aj dnešného čitateľa. Preto ak ste nešťastní z ľúbostného citu, nemusím byť ani doktorka, aby som vám predpísala Lieky proti láske. Dávkovanie: 1 verš každú sekundu.

„Ak niekto šťastne ľúbi, nech večne ho sprevádza radosť,
nech dobrý vietor mu duje do plachát slnečných dní.
Ale ak bolestne znáša zlú nadvládu dievčenskej pýchy,
nech moja báseň ho lieči, aby ho nenašla smrť“ (Ovídius, 1964, s. 7).

Vojtech Mihálik prináša preklad didaktickej básne Lieky proti láske z pôvodného latinského originálu Remedia Amoris adresovanej sklamaným mužom a ženám (na ženské pohlavie trochu kašle a viac berie ohľad na chlapov), čerpajúcej materiál z gréckej mytológie – ide o zakomponovanie osudov rímskych a gréckych hrdiniek trpiacich kvôli nevere svojich milých do básní. Text sprevádzajú pikantné ilustrácie s nádychom erotiky, o ktoré sa zaslúžil Albín Brunovský.

Ovídiovým cieľom je snaha včas uhasiť plamene lásky a zbaviť sa jej pút prostredníctvom liečby básňou, ktorá je varovaním, aby obhliadnuc sa do minulosti, nebolo viac tragických koncov – vystríha pred samovraždami, nečinnosťou, dlhým spánkom, čítaním si romantických básní a listov, chodením na miesta pripomínajúce sklamanému lásku, a, naopak, odporúča tráviť čas s rodinou a priateľmi, byť aktívny, cestovať, všímať si negatíva milovanej osoby a tiež zveličovať a zosmiešňovať jej nedostatky.

Autor taktiež dáva do pozornosti pokrmy, ktoré neodporúča mať na jedálnom lístku, vyjadruje svoj názor na víno ako opojný mok, odhaľuje to, na čo nemá sklamaný myslieť a čo mu najviac škodí, a dokonca opisuje milostné polohy, pomocou ktorých sa „odľúbiť“.

Ako šťastne ženatý muž Ovídius využíval na popis súžení z lásky zážitky svojich známych, a je známe, že za svoju tvorbu bol odsúdený do vyhnanstva buď kvôli závisti nežičlivcov, alebo kvôli narúšaniu starých rímskych cností.

Skvelou pomôckou pri čítaní knihy sú poznámky na konci, kde čitateľ nájde v stručnosti výstižnú charakteristiku spomínaných mien, a tak pochopí lepšie daný kontext. V doslove nás redaktorka Viera Bunčáková upozorňuje na to, že Ovídia netreba brať vážne, ale ironicky a sarkasticky, pretože vezmúc do úvahy vtedajšiu dobu, Rimania by sa nedokázali kvôli nešťastnej láske vzdať toho, čo Ovídius odporúčal (sladkého ničnerobenia, pôžitkov, majetku a odchodu z mesta na vidiek). Čiže akoby hrach na stenu hádzal. Ale súčasníkom jeho slová určite ulahodia a pomôžu. A ak aj nie, tak si aspoň prečíta krásne verše, ktoré ho určte nenechajú chladným.


Autor: Daniela Lysá
Zdroj obrázkov: Autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: