Madame de La Fayette – Kňažná de Cléves

Madame de La Fayette – Kňažná de Cléves, Slovenský spisovateľ 1969

Niekomu by sa tento román mohol zdať ako to nekonečné klišé, keď si žena musí vybrať medzi láskou a rozumom. Príbeh sám o sebe však oplýva čarom, aké v čitateľovi vzbudí čas, v ktorom sa príbeh odohráva, teda 16. storočie, i okúzľujúce prostredie francúzskej vyššej vrstvy. Či je príbeh klišé, zostáva na úvahe čitateľa, samotné vyvrcholenie príbehu nás však od tohto tvrdenia rázne odrádza.

Hlavnou postavou príbehu je mladá slečna de Chartes, neskôr kňažná de Cléves, ktorá sa na podnet svojej matky vydá za knieža, ktoré síce neoplýva inými než dobrými vlastnosťami, no i napriek tomu sa kňažná nedokáže prinútiť milovať ho. Jej matka pri iniciovaní tohto manželstva nemyslela na iné než na dobro svojej dcéry, ktorá proti manželskému zväzku nič nenamietala. Nezahorela síce láskou, no jej manžel bol dobrý muž, ktorý ju nadovšetko miloval. Neskôr však nastáva bod zlomu, keď sa kňažná de Cléves stretne s pánom de Nemoursom a obaja sa do seba okamžite zamilujú.

Jadro románu sa sústredí na vnútorný boj mladej kňažnej, ktorá sa snaží odolať svojim pocitom a zostať vernou manželovi, považujúc to za svoju povinnosť. De Nemours sa všemocne snaží získať si jej priazeň, no jej záväzok voči manželovi je silnejší.

Nakoniec sa svojmu manželovi sama priznáva k svojim skutočným pocitom. Ten, plný lásky k nej, nakoniec ochorie od žiaľu a príbeh sa končí tragicky a neprikláňa sa ani na jednu stranu zúčastnených. Nech by si zvolila kňažná de Cléves akokoľvek, aspoň jedna strana by bola šťastná. V jej prípade však išlo o bezvýchodiskovú situáciu, keď jej rozum zabránil ísť za šťastím, no zároveň jej emócie nedokázali zostať ticho. Takto rozpoltená trápila seba i oboch mužov, ktorí ju bezvýhradne milovali.

Svojím rozhodnutím zostať viac-menej nečinná spustila vlnu tragédie, ktorá sa nedala zastaviť. Nám zostáva len premýšľať nad tým, čo by sa stalo, keby si bola zvolila stranu. Keby bezvýhradne nasledovala svoj rozum, nebola by šťastná, no možno by si zvykla a aspoň by tak nezostala svojmu manželovi nič dlžná – všetko by mu splatila svojou vernosťou. Zomrela by s vedomím, že keď už nemohla byť sama šťastná, spravila šťastným aspoň niekoho iného a dodržala svoju povinnosť tak, ako by to od nej jej matka očakávala. Ak by sa rozhodla ísť za svojím srdcom a opustiť manžela kvôli pánovi de Nemours, bola by šťastná, no v pozadí jej myšlienok by neustále videla tieň – tieň jej sklamanej matky či tieň na smrť zdrveného manžela, ktorého zradila.

Pre kňažnú to bol neuskutočniteľný výber. Bolo to, akoby si vyberala medzi svojimi deťmi a tým, ktoré z nich má prežiť. Radšej, ako by malo žiť jedno, zabila obe i seba. Také bolo jej rozhodnutie. Tragické pre všetkých, správne pre ňu samú.


Autor: Sofia Prétorová
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: