Manaraga – Vladimír Sorokin

Manaraga – Vladimír Sorokin

Manaraga – Vladimír Sorokin, Artforum 2017

Pre milovníka literatúry, osobitne kníh v papierovej väzbe, je nočnou morou oheň. Zámerné pálenie kníh patrí k takým barbarským skutkom, že ním opovrhuje značná časť civilizovaného sveta. Napriek tomu sa však stále deje a táto téma prenikala už pomerne dávno aj do literatúry. Najznámejšie dielo, v ktorom sa pálenie kníh dokonca stalo profesiou, je pravdepodobne 451 stupňov Fahrenheita Raya Bradburyho (CZ: Plus 2015; SK: Citadella 2015) a o nič menej katastrofický vo vzťahu ku knihám nie je ani román Vladimíra Sorokina Manaraga. Dielo tohto pozoruhodného ruského spisovateľa by nemalo uniknúť nikomu, kto sa zaujíma o menej lichotivé stránky života v súčasnej spoločnosti. Sorokin síce umiestňuje dej svojich próz do blízkej budúcnosti alebo do fiktívnych krajín, je však zrejmé, že opisuje predovšetkým súčasné Rusko a jeho sociálny, kultúrny a mravný úpadok.

Predstava varenia, respektíve grilovania, kde sa namiesto dreva alebo uhlia používajú knihy, je na prvý pohľad taká absurdná, že je ju ťažko akceptovať. Presne týmto typom aktivity sa ale živí hlavná postava Manaragy, kuchár patriaci do tajnej organizácie Kuchyňa. Kuchyňa sa venuje uspokojovaniu luxusných kulinárskych potrieb boháčov a grilované jedlá pre nich pripravuje na horiacich knihách. Existujú dokonca špecializácie kuchárov zameraných len na ruskú, postmodernú alebo inú prózu. Grilovanie na knihách nazývajú „čítanie“ a hocijakú knihu „polenom“, čo je typický newspeak: posunuté významy slov patria k bežným príznakom antiutópie. Dejový rámec sa odohráva len v komunite kuchárov, o fungovaní spoločnosti sa v románe dozvedáme len sprostredkovane, aj to iba z prostredia boháčov: očividne v nej prevláda nekultúrnosť a povrchnosť, bohatí ľudia sú v podstate primitívi, aj keď vystupujú honosne a sami seba považujú za občanov s vycibreným vkusom.

Hlavná postava denníkovou formou zachytáva niekoľko „čítaní“ na rôznych miestach sveta, dozvieme sa tiež, že antikvariáty slúžia len ako obchody na sprostredkovanie „polien“, knihy sa nachádzajú hlavne v múzeách. Z ničoho nič sa ale objaví zásielka ohromného množstva úplne identických kópií pôvodného výtlačku románu Vladimíra Nabokova Ada a odhalí existenciu skupiny „kuchárov“ v jaskyniach hory Manaraga, ktorí plánujú z exkluzívnej grilovacej módy vytvoriť sieť reštaurácií, pričom ich jedálny lístok bude tematicky zameraný podľa literárnych diel slúžiacich ako palivo v kuchynských peciach. Sorokin postupne prostredníctvom grotesky a absurdity vykresľuje, aký zvrátený vzťah k písanému slovu dokáže vzniknúť, akú obludnú podobu na seba môže vziať povrchnosť a potlačenie kultúry do úzadia.

Na románe Manaraga je potrebné oceniť hneď niekoľko vecí – najdôležitejšou je samotný preklad do slovenčiny, ktorý zabezpečil Ján Štrasser, dlhoročný prekladateľ diel Vladimíra Sorokina. Každá Sorokinova kniha je memento, ukážka, ako hlboko sa dá klesnúť a aký nekontrolovaný pád to môže byť. Už na prvý pohľad kniha zaujme aj svojím dizajnom – obálka sa dá rozložiť (resp. prestrihnúť) na dve časti a následne vyzerá, akoby horela. Je na nej tiež priestor ako na balíčku pre prijímateľa, akú úlohu to zohráva sa čitateľ dozvie počas deja. Formou ani obsahom by nemal román Manaraga ujsť pozornosti každému záujemcovi o antiutópie alebo čitateľom hľadajúcim temnejšie zobrazenia možného vývoja spoločnosti.


Autor: Ján Blažovský
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: