Mesto osamelosti – Olivia Laing

Mesto osamelosti (O umení byť sám) – Olivia Laing, Inaque 2019

Spisovateľka a novinárka Olivia Laing bola pred rokmi po prisťahovaní sa do New Yorku za láskou, ktorá veľmi rýchlo skončila, nútená čeliť osamelosti. Začala o nej uvažovať, pátrať v odbornej literatúre, ale najmä sa s ňou pokúsila vyrovnať prostredníctvom skúmania výtvarného umenia velikánov, akými sú napríklad Edward Hopper, Andy Warhol, Henry Darger či David Wojnarowicz a iní, ktorí sa s ňou vo svojich životoch tiež vyrovnávali, a to hlavne svojou tvorbou. Laing zistila, že v ich tvorbe nachádza útechu, a fascinovali ju až natoľko, že ich začala skúmať hlbšie.

„Ľudia vyrábajú veci – umelecké objekty alebo predmety pripomínajúce umenie – a vyjadrujú tým svoju potrebu kontaktu alebo strach z neho; ľudia vyrábajú objekty, aby sa vyrovnali s hanbou, so zármutkom.“ (s. 218)

Úvod knihy je trochu náročnejší, keďže v ňom čitateľov Laing oboznamuje s tým, čo to vlastne osamelosť je, ako ju definujú a vnímajú psychológovia, ale aj umelci či bežní ľudia. Osamelosť sa stáva predmetom jej výskumu, ktorý vyústil až do zmieňovanej knihy. Úvahy sa striedajú s citátmi z rôznej literatúry, pričom autorka všetko prepája so svojou vlastnou osobnosťou. Nebojí sa čitateľovi odhaliť svoje súkromie, svoje myšlienky, poukázať na tabuizovanú tému osamelosti, ktorej čelila ona i mnohí iní, ktorej čelí každý z nás.

Olivia Laing začala skúmať diela už spomínaných umelcov, hľadať v nich znaky osamelosti, to, ako ju títo ľudia vyjadrili pomocou svojich diel. Postupne sa vnára do ich životov, prichádza na kĺb ich tvorby, opisuje ju, interpretuje (pozoruhodne, mimochodom), všetko dopĺňa citátmi z rôznych dokumentov, korešpondencie, rozhovorov atď., jednoducho sa do skúmania životov, osobností a tvorby týchto umelcov ponorila natoľko, že – jej prieskum je veľmi podrobný a obdivuhodný – vytvorila zaujímavú mozaiku, ktorá sa stáva fascinujúcim čítaním a núti čitateľa k tomu, aby si dané diela vyhľadával na internete. Mravčia práca, ktorú vykonala, sa pretavila do publikácie primeraného rozsahu, ktorá svojich čitateľov zavedie do hlbín ľudskej duše. Knihu možno označiť za odbornú prácu, ale aj za memoáre, sprievodcu umením či za psychologickú sondu… Ponúka toho veľmi veľa a podnecuje k zamysleniu sa nad rôznymi otázkami.

„V meste osamelosti vzniklo množstvo úžasných vecí: vecí vytvorených v osamelosti, ktoré však v osamelosti poskytujú úľavu.“ (s. 16)

I keď sa autorka ocitla v obrovskom meste New York, kde človek nikdy nie je sám, osamelosť na ňu väčšmi doľahla. Okrem iného poukazuje aj na to, že je rozdiel byť sám a byť osamelý (hoci aj v miestnosti plnej ľudí). Zaujímavým spôsobom sa v texte prepája New York minulosti, v časoch, keď v ňom tvorili daní umelci a keď mal úplne inú tvár, s New Yorkom súčasnosti, v ktorom žila spisovateľka. Kniha je preto vhodná aj pre nadšencov tohto mesta, ak sa chcú o živote v ňom v rôznych obdobiach dozvedieť čosi viac.

„Hoci je človek sám, nie je osamelý; a rovnako hoci je človek medzi mnohými, neznamená, že nie je osamelý.“ (s. 27)

Olivia Laing píše veľmi pútavo, jej slová sú ostré, priame, často znepokojivé, no zároveň sú obalené v akejsi clivote, ktorá na vás miestami dolieha. Hoci si text vyžaduje väčšie sústredenie, čitateľ sa bez problémov ponorí do jej rozprávania príbehov mnohých, ktoré spája ten jej. Kniha vyvoláva dojem, že sa v nej autorka venuje len minulosti, no s blížiacim sa záverom sa dostáva aj k súčasnému svetu, ktorý ovládajú sociálne siete. V týchto častiach poukazuje na osamelosť v dôsledku modernej technológie, na to, ako sa stále viac odstrihujeme od sveta, ako sa v našich životoch „(…) spája izolácia s vystavovaním sa na obdiv“ (s. 11).

„Neodcudzujeme sa len preto, že sme toľko zo svojich sociálnych a emocionálnych životov presunuli na prístroje. Nepochybne ide o spojené nádoby, ale motivácia k vynálezu, ako aj k nákupu takýchto zariadení sa čiastočne ukrýva aj v skutočnosti, že nadviazať kontakt je ťažké, desivé a niekedy neznesiteľne nebezpečné.“ (s. 187)

Ako na to poukazuje autorka knihy, samota je často dôsledkom netolerantnosti, diskriminácie a strachu z nepoznaného či niečoho iného. V knihe sa však neopiera len o umenie, neopomína ani náročnejšie témy; pranierovanú homosexualitu, problematiku AIDS, drogovú závislosť… Jej text je presiaknutý smútkom a utrpením, a hoci si pri jeho čítaní uvedomíte mnoho o osamelosti (možno vám text nastaví i pomyselné zrkadlo), sála z neho akási nádej, že nech je tak či onak, raz sa všetko na dobré obráti.

Kniha Mesto osamelosti je veľmi odborná práca podaná ľudským spôsobom s obrovskou dávkou empatie. Ak si ju prečítate, určite sa k nej časom vrátite, pretože je plná informácií a myšlienok, ktoré treba nasávať a rozjímať o nich opakovane.


Autor: Jana Šulková
Zdroj obrázkov Vinlit
  • Vydavateľstvo Inaque
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: