Michaela Mihoková: Keď nepíšem, tak premýšľam o tom, čo budem písať

Je mi veľkým potešením, že som mohla urobiť rozhovor s autorkou Michaelou Mihokovou, ktorá má okrem talentu aj obrovskú charizmu. Miška vo svojom mladom veku napísala historický román Poškvrnená (2017) a triler Nevidím zlo (2017), ktorý napísala so spoluautorkou Kristínou Ježovičovou.

Ahoj, Miška! Na úvod by som sa chcela spýtať, čo pre teba znamená písanie?
Ahoj, Lucka! V prvom rade ďakujem, že si ma pozvala na rozhovor. Ťažká otázka na úvod, ale pokúsim sa vyjadriť to čo najjednoduchšie. Opísala by som to asi tak, že vďaka písaniu mám krídla, aj keď som len človek. Môžem navštevovať miesta, na ktorých som nikdy predtým nebola, cestovať v čase, ale čo je najdôležitejšie, stávam sa svedkom príbehov, ktoré ma rozosmievajú a menia zároveň. A môžem byť aj rebelkou, pretože prostredníctvom slov dokážem byť drzá do takej miery, do akej by som sa v realite nikdy neodvážila. Myslím, že väčšina autorov by so mnou súhlasila v presvedčení, že písanie je aj istý druh terapie. Človek môže aj celému svetu povedať svoje najskrytejšie tajomstvá bez toho, aby to ostatní čo i len tušili.

Viem o tebe, že miluješ historické príbehy a aj sama také píšeš. Prečo práve história?
Hm, keby mi niekto pred rokmi povedal, že napíšem historický príbeh, pravdepodobne by som sa mu dlho vyhýbala, lebo by som ho považovala za blázna. Kedysi som dokonca neznášala dejepis. Všetko sa to začalo, keď mi z knižnice omylom poslali knihu, ktorú som si neobjednala. Bola to historická romanca od Johanny Lindseyovej. Keďže som práve trpela čitateľskou abstinenciou, rozhodla som sa, že to vyskúšam. A, na moje veľké prekvapenie, uchvátilo ma to. Nešlo ani o príbeh ako taký, skôr o celkovú atmosféru. Vyjadrovanie lordov, ostýchavé dámy a spoločenské udalosti, na ktorých nesmeli chýbať klebetnice. Od tej chvíle som začala zháňať knihy v tomto žánri a hľadala som aj rovnako ladené filmy. Bolo teda prirodzené, že ak raz napíšem knihu, bude to práve román v historickom šate. Niekedy síce na žáner nadávam a vyhlasujem, že už žiadnu historickú romancu čítať nebudem, ale aj tak siaham po ďalšej a ďalšej. Ale pssst, nikomu to nehovorte. (smiech)

Keď práve nepíšeš, čo robíš vo voľnom čase?
Keď nepíšem, tak premýšľam o tom, čo budem písať. (smiech) Ale nie, mám aj iné činnosti, ktorým sa venujem. Momentálne som v magisterskom ročníku, takže ma vo veľkej miere zamestnáva škola. Okrem toho čítam, pretože pre mňa je čítanie súčasťou autorskej tvorby. Rada trávim čas s priateľmi a rada skúšam nové veci. A, samozrejme, milujem počúvanie hudby. Práve niektoré pesničky ma inšpirovali a posunuli v písaní. Musím sa však priznať aj k istej závislosti. Zbožňujem pozeranie sitkomov. Púšťam si ich najmä v noci pred spaním, lebo kto s úsmevom zaspáva, musí sa aj zobudiť v dobrej nálade.

Odporučíš nám nejaký dobrý seriál?
Baví ma Frasier, lebo to má taký inteligentný humor. Ale moja srdcovka je Teória veľkého tresku hlavne kvôli postave Sheldona. Zaujímavé je, že v seriáli je to môj miláčik, ale keby som takého naozaj poznala, asi ho zabijem.

Každý umelec má nejaké sny, ktoré sa týkajú jeho činnosti. Máš aj ty nejaký?
Moje sny stále pribúdajú a hranice sa posúvajú. Chcela by som, aby raz vznikol film na základe mojej knihy. Chcela by som, aby moje príbehy zanechali v čitateľoch dojem a chcem ľudí šokovať. Občas šokujem aj samu seba, tak prečo nie ostatných?

Píšeš aj duety. Tvorí sa ti lepšie samej alebo vo dvojici?
To sa nedá porovnávať. Milujem písanie duetov, lebo dve hlavy vymyslia vždy viac ako jedna. Je to výnimočná skúsenosť, lebo sa jeden od druhého učíte a zároveň sa aj určitým spôsobom provokujete. Naučí to človeka lepšie pracovať v tíme. Ja som mala tú česť písať duety s Kristínou Ježovičovou, s ktorou sme boli počas písania rovnako naladené. Určite plánujem v tejto tradícii pokračovať, lebo to za to stojí. Ale mám rada aj písanie osamote, lebo to má tiež svoje čaro. Vtedy žijem príbehom absolútne naplno a tvorím si vlastné návyky. Nevedela by som si vybrať a určiť, ktoré je lepšie.


Autor: Lucia Braunová
Zdroj obrázkov: Michaela Mihoková
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: