Michal Škombár: Inšpiráciou sú mi ľudia naokolo, každý má v sebe neopakovateľnú charizmu a príbeh

Michal Škombár
Michal Škombár

Mnoho ľudí vo svojich knihách využíva aj prvky z reality. Je vaša kniha Na rozhraní dvoch svetov rovnakým prípadom? Vieme sa v príbehu stretnúť s postavou, ktorú môžeme nájsť aj v realite, či dokonca s nejakou pasážou z bežného života?
Pamätám si, že po dopísaní knihy ma pozvali na jednu akciu. Nik netušil, aký príbeh som práve dopísal, preto ma šokovalo, že som tam nepriamo spoznal postavu z mojej knihy. Mali toho veľmi veľa spoločného.

Počul som, že nerád píšete pokračovania kníh. Z akého dôvodu?
Je to veľmi zdĺhavé na čas. Možno je to spôsobené aj tým, že si rád vyberám zložitejšie témy. Musím dávať pozor na každý detail, aby všetko sedelo. Pri Pravej tvári som mal kopu poznámok, ktoré bolo treba vedieť naspamäť a byť pozorný pri každom rozhovore postáv. Netvrdím, že do písania pokračovaní už nikdy nepôjdem. Iba v tejto chvíli mi proste robí väčšiu radosť písať samostatné príbehy.

V spomínanej knihe ľudia žijú večne a nikdy nespia. Dokázali by ste si predstaviť byť v podobnom svete?
Viem si predstaviť, že by som nikdy nespal. Ak mám byť úprimný, táto činnosť ma absolútne nebaví. Preto možno chodím spávať až o tretej v noci. Čo sa týka večného života, do toho by som nešiel, pretože by to zo mňa spravilo lenivca. To, že máme daný obmedzený čas, nás predsa poháňa dopredu.

Koniec knihy je naozaj veľmi zaujímavý. Mali ste ho premyslený hneď, ako ste začali písať, alebo to prišlo spolu s dejom?
Koniec prišiel až s dejom. Na začiatku som videl iba jednoduchý obraz dvoch postáv. Od toho sa to všetko rozvinulo. Samého ma prekvapilo, ako mi to do seba celé zapadlo.

Ako ste na tom s ostatnými knihami? Dočkáme sa v najbližšej dobe nejakej novinky?
Mám napísané dve knihy. Chcel by som ich vydať tento rok, ale uvidíme, ako sa dohodnem s vydavateľstvami. Jedna kniha bude z čisto slovenského prostredia a tá druhá si bude v sebe niesť taký malý závan budúcnosti. A aby som sa nenudil, tak práve v tejto chvíli pracujem na ďalších knihách.

Veľmi ma zaujíma, ako ste sa dostali k písaniu. Čo je vašou inšpiráciou a čo pre vás písanie znamená?
Písanie pre mňa znamená veľa. Vďaka nemu smiem zo seba vydávať pocity a zažívať s postavami chvíle, ktoré v skutočnom živote nemôžem zakúsiť na vlastnej koži. K písaniu som sa dostal náhodne. Čítal som knihu a tá vo mne vzbudila takú tú prvotnú iskierku, že vau, toto chcem robiť! Inšpiráciou sú mi ľudia naokolo. Každý má v sebe neopakovateľnú charizmu a príbeh. Stačí len počúvať.

Ako to berie vaša rodina? Podporujú vás v tom? Aké boli prvé ohlasy, keď ste začali s písaním?
Rodina ma podporuje v tom, čo robím asi najviac, ako sa dá. Ich prvé ohlasy boli také, že mi veľmi neverili. Hlavne rodičia. Ale ani sa im nečudujem. Knihy som predtým vôbec nečítal, takže ich prekvapilo, keď som začal písať vlastné.

Smiem sa opýtať, čo je tajomstvom úspešného napísania knihy? Máte pre začínajúcich autorov nejaké rady?
Príbeh musí vychádzať zo srdca. Je dôležité mať pri písaní pocit nutnosti zaznamenať nápad, ktorý vám prešiel v hlave, na papier, lebo inak nedokážete spať. Musíte byť pri písaní trpezlivý. Počúvajte veľa hudby, lebo ona otvára myseľ. A posledná rada, ak chcete písať len preto, aby ste boli slávny a bohatý, neradím vám v tom pokračovať. Táto cesta je taká náročná, že ak sa nenaučíte tešiť z maličkostí, nebudete vládať ísť ďalej, ale to sa týka aj iných oblastí.


Autor: Milan Jašo
Zdroj obrázkov: Michal Škombár
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: