Na konci samoty – Benedict Wells

Na konci samoty – Benedict Wells, Plus 2017

Mladý nemecký autor prišiel v roku 2016 na trh so svojím štvrtým románom. Už od prvotiny otriasa literárny svet skvelými dielami, a preto niet divu, že jeho ostatná kniha Na konci samoty získala Cenu Európskej únie za literatúru. Pýtate sa prečo? Odpoveď je jednoduchá – Na konci samoty je výborné, vskutku precítené umelecké dielo.

Wells, hoci je ešte pomerne mladý, sa vo svojom diele dokázal vžiť do postáv každého veku, do mužov i do žien, do detí i do chorých, umierajúcich starcov. Rozprávač je v tejto knihe zvolený priamy – je ním Jules, najskôr chlapec, neskôr mladý muž a na konci muž v strednom veku, ktorý vám rozpovie svoj príbeh, ale aj príbehy iných, jemne a veľmi uveriteľne. Rozprávanie v minulom čase pokladám za vhodne zvolené, keďže dej sa odohráva počas niekoľkých desaťročí, a preto ho nemožno vykresľovať do podrobností.

Jules a jeho dvaja súrodenci prídu v detstve o oboch rodičov, následne ich teta pošle do internátnej školy, kde sa ich cesty, hoci sú len kúsok od seba, rozídu. Každý sa s tragédiou vyrovnáva inak, každý z nich vyhľadáva samotu – uteká pred zvyškom rodiny, uzatvára sa pred svetom, aj keď navonok môže pôsobiť extrovertne. Tu začína príbeh troch súrodencov rozdielnych charakterov vykreslených veľmi vierohodne a zaujímavo. Autor sa nezameral len na príbeh, zameral sa aj na postavy, z ktorých každá je iná, v mnohom svojská a pre čitateľa preto zaujímavá a zapamätateľná, čo je veľké pozitívum knihy. Samozrejme, nechýba tu ani láska, ktorá celý dej akosi oživuje. Práve vďaka nej je čitateľ v istom napätí, pretože neustále čaká…

Je nutné poznamenať, že Benedict Wells vie, ako písať knihy. Predpokladám, že má čo-to k tvorivému písaniu aj naštudované, pretože skladba jeho románu tomu nasvedčuje. Krátke pasáže načrtávajúce aktuálnu situáciu sú striedané s dlhými z minulosti, čo bol zo strany spisovateľa rozhodne dobre zvolený krok. Niečo sa dozviete, ale neviete, ako k tomu došlo, kedy, za akých okolností… Autor vás tak núti čítať a dychtivo hltať stránku za stránkou, pretože sa potrebujete dozvedieť napríklad to, s kým má Jules deti…

Na konci samoty však nie je len o príbehu niekoľkých ľudí, je najmä o ich pocitoch, o tom, ako smrť rodičov ovplyvnila ich životy. Na diele sú najpozoruhodnejšie úvahy o ľuďoch, udalostiach, veciach ovplyvňujúcich naše životy, ako aj formujúcich naše osobnosti. Rozprávač Jules sa najmä na posledných stránkach knihy zamýšľa nad tým, čo by bolo, ak…

Emócie, ktoré riadia naše životy, sú v tomto románe takpovediac vyzdvihnuté na piedestál. Nedajte sa zmiasť anotáciou – tá, aspoň na mňa, pôsobí skôr akoby len sľubujúc krásny príbeh o láske – áno, aj ten tu nájdete, ale aj omnoho viac. Na konci samoty je ponor do ľudských duší, a hoci sa pri čítaní nebudete cítiť ako na hojdačke (mňa šokovala len jedna vec), hoci bude čítanie plynulé, no emočne veľmi nasýtené, keď príbeh dočítate, uvedomíte si, že človeka formuje všetko, čo sa ho v živote dotkne, a možno sa práve vďaka prečítaniu tejto knihy stanete trochu empatickejší, možno si viac začnete všímať ľudí okolo seba skutočne, nielen po povrchu. Za zmienku stojí aj krásny jazyk, ktorým je kniha písaná. Autor vie veľmi dobre voliť slová a musím oceniť aj slovenský preklad, ktorý tiež stojí za to. Určite by som uvítala preklady aj ostatných Wellsových diel.


Autor: Jana Šulková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: