Na počiatku bolo fanfiction

Na počiatku bolo fan fiction

Cynický človek by si dnes mohol povedať, že originalita vymiera. Väčšina príbehov je pre neho to isté dookola len s malými obmenami. Len máločo ho prekvapí či nadchne. Je však dôležitá jedinečnosť myšlienky alebo jej prevedenie? Fanfiction je odpoveďou. Mnohí práve takéto výtvory odsudzujú pre nedostatok nápaditosti.

Ako funguje fanfiction sme si viac rozobrali v predchádzajúcom článku (http://www.vinlit.sk/fenomen-internetovej-literatury-fanfiction/). Fanfiction si berie postavy či prostredie z existujúceho známeho diela a zasadí ich do vlastného príbehu. Pretavia to tak v nové dielo, ktoré si ponechá auru originálnej verzie. Autori za to neberú žiaden profit. Robia to jednoducho preto, že chcú a môžu. Či už je to preto, že neboli spokojní s pôvodným prevedením, alebo ich to prvotné dielo inšpirovalo k niečomu viac. Vášeň k danému príbehu ich strhla za ruku a láska k písaniu ich ťahala ďalej do obľúbeného vymysleného sveta, ktorému nechcú dať zbohom.

Návnadou fanfiction sú postavy. Pretože ich už poznáte. Neboli ste spokojní s tým, ako dopadli alebo koľko času sa im venovalo. Chcete im nahliadnuť hlbšie do vnútra. Preskúmať ich motívy a úmysly. Fanfiction im dáva priestor, kde je možné venovať sa viac ich emóciám. Kde je možné lepšie pozorovať ich rast. Preto je nutné veľmi dobré porozumenie danej postavy. Treba čítať medzi riadkami v pôvodnom príbehu. Brať do úvahy dôsledky každého aktu.

V seriáloch sa často stáva, že nejaká postava umrie, ale v ďalšej časti si už nikto nespomenie ani na jej meno. Niet času, a tak emocionálny vývoj padne za prvú obeť. Fanfiction sa tieto medzery snaží zaplniť. Tu je miesto na zotavenie sa po tragédiách, uvažovanie o následkoch a spevnenie väzieb medzi postavami.

Preto ste ochotní si prečítať aj niečo bez väčšej zápletky. Nepotrebujete najoriginálnejší dej, aby ste si čítanie užili. Fanfiction dejovo najplytšie bývajú niekedy emocionálne najhlbšie. Na druhej strane tie s rozsahom dlhším než Pán prsteňov občas zatieňujú svojich pôvodcov.

Samotní autori pôvodných diel sú vo väčšine zástancami tejto tvorby. Mnohí písaním fanfiction začínali svoju spisovateľskú kariéru. Casandra Clara, autorka série Smrteľné stroje, napísala paródiu na Pána prsteňov. Meg Cabot pred vydaním Denníka princeznej písala Star Wars fanfiction. Neil Gaiman otvorene podporuje svojich fanúšikov v tejto tvorbe a sám získal ocenenie za Study in Emerald, čo je Lovecraft/Sherlock Holmes fanfiction.

Požičiavať si námety od druhých autorov však nie je fenoménom súčasnosti. Vtedy ale nebola k dispozícii dnešná nálepka. Shakespeare sa pri zrode jednej z jeho najznámejších hier Rómeo a Júlia inšpiroval básňou Tragický príbeh Rómea a Júlie od Arthura Brooka, ktorý nápad prebral od talianskeho autora Matteo Bandella. Alexander Dumas si požičal Troch mušketierov z knihy Pamäti grófa d’Artagnana od Gatiena de Courtilz de Sandrasa. Román Ulysses od írskeho spisovateľa Jamesa Joyca je založený na Homérovej Odysei. George Orwell sa pri tvorbe svojho slávneho 1984 inšpiroval dejom z My od Jevgenina Zamjatina. Kroniky Narnie stoja na biblických príbehoch a mytológii. Seth Graham-Smith prerobil Pýchu a predsudok, pridal zombie a vytvoril Pýchu, predsudok a zombie.

Možno tieto príklady nezodpovedajú modernému obrazu fanfiction, ale zodpovedajú otázku o kreativite. Prečo by mala byť dnešná fanfiction niečo menej? Ľudia si navzájom preberajú nápady po celé roky. Žiaden nápad nie je vo svojej podstate originálny. Či už sa autor inšpiruje postavami, dejom alebo si zoberie zopár prvkov z nejakého diela. Rôzne časti sa spoja a pod vplyvom odlišných osôb sa premenia na niečo nové. Fanfiction je tvorivý proces, ktorý tu je už veľmi dlho.


Autor: Lívia Slynková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: