Isabelle Autissier – Náhle, sami

Isabelle Autissier – Náhle, sami, Inaque 2017

Vydavateľstvo Inaque je známe tým, že na slovenský knižný trh prináša preklady zaujímavých titulov. Do edície Pandora pribudla v tomto roku aj posledná kniha francúzskej spisovateľky Isabelle Autissier s názvom Náhle, sami. Už samotné pomenovanie nevšedného titulu napovedá, o čom román je. Anotácia tú predstavu potvrdí, avšak samotné čítanie, to už je niečo iné… Román plný dobrodružstva a boja o prežitie, super, to bude niečo! hovorila som si pri otváraní knihy. Ale moja predstava sa otriasla v základoch. Už z prvých strán sa na mňa valilo zdesenie, údiv, súcit a všetky možné emócie, najmä tie negatívne, aké si viete predstaviť. Hoci autorka knihu nepísala zložitým jazykom, pomenúvala veci priamo, zato však istým spôsobom pútavo, jej štýl akosi stále neviem definovať, pretože sa aj niekoľko dní po dočítaní zmietam vo víre pocitov. Ak by som to teda mala zhrnúť, Isabelle Autissier sa vám slovami dokáže vryť hlboko pod kožu.

Román o dvoch stroskotancoch snažiacich sa prežiť na ostrove, kde im spoločnosť robí len príroda a starý vrak lode, je na prvý pohľad dobrodružnou výpravou do neobývaných zákutí sveta. Druhý pohľad, ten hlbší, naskytujúci sa už po pár stranách čítania, vám ponúka sondu do vnútorného prežívania Louise a Ludovica, mladých zamilovaných ľudí, ktorí odišli hľadať skutočný život a nakoniec ho aj našli. Len inak, ako si predstavovali. Zozačiatku som súcitila so zvieratami, ktoré pod ich rukami hynuli, no netrvalo dlho a vžila som sa do osudu francúzskeho páru bojujúceho o prežitie. Autorka veľmi dôveryhodne vykreslila opisy miest, prírody a stroskotaneckého života, ale čo je na jej knihe také zdrvujúce je práve psychologizácia postáv. Všetky pocity, ktoré človekom v danej situácii zmietajú, podala tak verne, akoby to všetko zažila na vlastnej koži. Isabelle Autissier je prvá žena, ktorá sama oboplávala svet na plachetnici, a zrejme aj preto sú jej pocity samoty a hlbokého rozjímania také blízke. Spolu s hrdinami sa ocitáte zoči-voči životu a smrti, musíte robiť drastické rozhodnutia, vyrovnávať sa s nimi, voliť medzi sebou a tým druhým. Práve rozpor voľby medzi vlastným životom a životom partnera tu autorka zachytila veľmi precítene a realisticky. Poukázala na ľudské pudy prejavujúce sa najmä v čase ohrozenia.

Dve tretiny knihy tvorí pobyt na ostrove, pričom posledná tretina sa sústreďuje na život po ňom. Opätovný návrat do civilizácie – ďalšia hlboká studňa emócií, rozhodovania sa, adaptácie – bol pre autorku pri písaní rovnako dôležitý ako prežívanie na ostrove. Práve samotný návrat môže byť oveľa ťažší, než si človek dokáže predstaviť. Náhle, sami taktiež nastavuje pomyselné zrkadlo dnešnému svetu, dobe, v ktorej žijeme, tomu, ako žijeme. Poukazuje na skutočné hodnoty, ktoré by si mal človek vážiť a stavia ich do opozície s tými menej významnými. Čítanie je v tomto prípade skutočne silným emočným a umeleckým zážitkom.

Knihu môžem hodnotiť naozaj len veľmi pozitívne, hoci jej čítanie nie je pre recipienta jednoduché. Ešte stále mám pred očami obrazy Louise a Ludovica, akoby som ich príbeh sledovala z bezpečného úkrytu, no pritom bola tak blízko…, cítiac na krku závan smrti.


Autor: Jana Šulková
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: