NEHODIACE SA PREČIARKNITE / TVORÍME

* Pokračovanie článku z predchádzajúcej strany

Vyhrabala som staré plavky. Chystám sa k jazeru. Zoberiem si aj časopis na voľné chvíle, v ktorom sú okrem iného aj krížovky rôzneho druhu. Nájdem si miesto, rozložím deku a položím na ňu batoh. Do vody sa mi ešte nechce. Vedľa mňa sedí starší manželský pár. On vraví, že dakedy aj tie letá boli iné a ona ho nepočúva. Bol príšerne ufrflaný. Hento nie je dobre, tamto nie je dobre, bolo dobre a už nebude. Pani naňho pozrie a povie mu len toľko, že nemôže preškrtnúť v živote to, čo sa mu nepáči. Nie si v sci-fi filme, hovorí mu. Pousmejem sa. Naozaj nemôžem vyškrtať to, čo sa mi nepáči? Škoda. Asi tri metre odo mňa stojí osamotený pár nápadných tyrkysových topánok. Trošku ďalej je taký malý batôžtek a cez neho prehodené šaty. Žiadna deka. Akoby to nikomu nepatrilo. Už tu sedí asi pol hodinu, no veru nikto sa pri tom nezastavil. Pozrie smerom k jazeru. Dnes je tu pomerne veľa ľudí. Ľahne si na deku. Naozaj sa nedá preškrtnúť to, čo sa mi nepáči? Na joge Gabriel hovoril, že si svoj život tvoríme sami, že si môžem vybrať, čo v ňom bude. Stres – šťastie – nová práca – láska – zdravá matka. Skúsim prečiarknuť ten stres. Aspoň dnes.

Z pohodeného malého batoha zvoní mobil.


Autor: Katarína Kvetková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: