Nejkrásnĕjší bývá šílená – Jaroslav Seifert

* * TÝŽDEŇ S NOBELOVOU CENOU ZA LITERATÚRU * *
Nejkrásnĕjší bývá šílená – Jaroslav Seifert, Mladá fronta 1968

Jaroslav Seifert (1901 – 1986) – to je meno jediného československého spisovateľa, ktoré sa nachádza na zozname nositeľov prestížnej Nobelovej ceny za literatúru udeľovanej od roku 1901 autorovi z ľubovoľnej krajiny podľa poslednej vôle Alfreda Nobela „za najvýznamnejšie literárne dielo v ideálnom smere“.

Tento český básnik, spisovateľ a prekladateľ ju získal 11. októbra 1984 „for his poetry which endowed with freshness, sensuality and rich inventiveness provides a liberating image of the indomitable spirit and versatility of man“ („za jeho poéziu, ktorá je obdarená sviežosťou, zmyselnosťou a bohatou inventivitou, poskytuje oslobodzujúci obraz nezdolného ducha a všestrannosti človeka“).

Osobne sa Jaroslav Seifert odovzdania ceny udeľujúcej Švédskou akadémiou vied kvôli zdravotným ťažkostiam nemohol zúčastniť, a tak ju z rúk švédskeho kráľa Karola XVI. Gustáva prebrala jeho dcéra Jana Seifertová-Plichtová. Zaujímavé je to, že sa na druhý deň v časopise Rudé Právo objavila o tejto významnej udalosti len krátka informácia s titulkom „Nobelova cena J. Seifertovi“ nachádzajúca sa nevýrazne medzi ostatnými článkami. Slabá zmienka svedčí o tom, že médiá boli vtedy silno ovládané vtedajším režimom. A pritom si táto informácia zaslúžila výnimočný dôraz a poctu. Je tiež smutné, že česká publicistka Jiřina Šiklová bola za „pašovanie“ podkladov na nomináciu Nobelovej ceny a Seifertov rukopis Všecky krásy světa trestne stíhaná.

Básnická zbierka Nejkrásnĕjší bývá šílená, vydaná v roku 1968, je súborom Seifertových krásnych veršov, ktoré, ako napísal v doslove jej zostavovateľ Karel Šiktanc, spája láska: „Láska snivá. Láska tesklivá. Láska nádĕje. Láska za hrob. Láska bez břehů…“ Jeho verše ma zaujali originálnym opísaním vzťahu medzi mužom a ženou, intímnymi vyznaniami, vyjadreniami hlbokých citov, jedinečným vysvetlením lásky, využitím nádherných básnických obrazov, svojráznych rýmov a spleťou trópov a figúr vytvárajúcich úžasný čitateľský zážitok. Jeho romantické verše sa kĺžu sladko po jazyku… Presvedčte sa sami:

Však ti dva s ústy na ústech / jsou dosud mimo svĕt / za dveřmi oblohy.

Láska je modtlitba vyslyšená v tuto chvíli / svĕt ztrácí se pod očima jako obraz v kinĕ. / Sevři mne k sobĕ, andĕl sám sebe svírá křídly, / rozkoší oči zavíráme a neslyšíme.

Já míval tĕ rád strašnĕ / a snad až přespříliš. / Jsou však i vĕtší vášnĕ, / kterými zešílíš. // (…) Má iluze, můj klame, / ja líbal proto tĕ, / že se snad neshledáme / již v tomto životĕ.“

Neptej se, co je láska. / To už víš. / A ptej se radĕji, co ještĕ není / a už trochu je.“

Peklo známe, je všude / a chodí po dvou. / Ale ráj? / Možná, že ráj není nic jiného / než úsmĕv, / na který jsme dlouho čekali, / a ústa, / která zašeptají naše jméno.

Okrem lásky v jeho ostatných básňach nájdeme témy detstva, domova a vlasti. Tiež napísal mnoho krásnych veršov o svojej matke. Jaroslavovi Seifertovi právom patrí za rozsiahlu básnickú tvorbu a majstrovstvo reči titul národný umelec, ktorý mu bol udelený v roku 1967.

Jaroslav Seifert sa narodil v chudobnej rodine v pražskom Žižkove. Chodil na gymnázium, kde sa zaraďoval medzi bystrých žiakov. Štúdium nedokončil kvôli množstvu neospravedlnených hodín, keďže sa často zúčastňoval na robotníckych demonštráciách, túlal sa po Prahe a veľa čítal. Od roku 1919 v časopisoch a novinách publikoval svoje básne. Jeho prvá básnická zbierka s názvom Mĕsto v slzách vyšla v roku 1921. Bol členom KSČ, redaktor a pracoval v Komunistickém knihkupectví a nakladatelství. V roku 1929 bol on aj ďalší šiesti významní spisovatelia vylúčení z KSČ, pretože podpísali Manifest siedmich, ktorý chcel odstrániť nové vedenie strany. Preto vstúpil do Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej a písal do časopisov. Od roku 1949 sa venoval výhradne už len literatúre.


Použité zdroje:

  • SEIFERT, Jaroslav. 1968. Nejkrásnĕjší bývá šílená. Výbor uspořádal a doslov napsal Karel Šiktanc. Praha : Mladá fronta, 1968. 132 s.
  • <http://www.litcentrum.sk/25235>
  • <http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/>
  • <http://www.slovnikceskeliteratury.cz/showContent.jsp?docId=1114&hl=seifert+>
  • <http://kultura.zpravy.idnes.cz/seifert-nobelovka-031-/literatura.aspx?c=A141009_174509_literatura_ts>

Autor: Daniela Lysá
Zdroj obrázkov: Vinlit, http://archiv.ucl.cas.cz

 

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: