Nezmazateľný dojem – Tamera Alexanderová

Nezmazateľný dojem – Tamera Alexanderová, i527.net 2017

Tamera Alexanderová je už na Slovensku žiadanou autorkou. Vo veľmi krátkom čase jej tu vyšli preložené romány Zašepkaj jej meno, Získaj si jej priazeň a Nezmazateľný dojem.

Nezmazateľný dojem rozpráva príbeh o mladej Claire Laurentovej, dievčati s talentom, no podkopávaným sebavedomím. Keď jej matka ochorela, zo školy musela odísť a otcovi začala pomáhať s vedením rodinného podniku. Nie je to však nič, čím by sa chcela chváliť. Majú malú rodinnú galériu, avšak obrazy v nej nie sú originálmi. To, čo predávajú svojim kupcom, sú falzifikáty, ktoré maľuje Claire. Predtým to robila jej matka, tá však pomaly umiera.

V jeden deň niekto vykradne galériu. Otca nájde zraneného na zemi. Zavolaný lekár ju uisťuje, že to prežije. Claire však nesmie zostať v meste, a tak sa vydá na útek. Ide tam, kam ju posiela strýc. Ocitne sa v nashvillskej smotánke, na sídle v Belmonte, kde sa všetko leskne umením. Spoznáva tu aj príjemného právnika Suttona, ktorý jej podá pomocnú ruku. Obaja však medzi sebou majú tajnosti. Čo sa stane, ak niekto zistí, kým bola? Vie, že jej za to hrozí väzenie. A čo ak si ju nájde minulosť a opäť sa bude musieť vrátiť k falšovaniu? Má vôbec na to, aby sa sama stala uznávanou maliarkou alebo je len lacnou kopírovateľkou bez talentu, ako jej vravieval otec?

Nezmazateľný dojem pre mňa po dočítaní predstavuje mierny chaos pocitov. Nemala som z knihy až taký wau efekt, ako som očakávala. Prezieravejším čitateľom je koniec príbehu odokrytý už po cca 100 stranách a pritom ich má kniha takmer 500. To mierne kazí pocit z čítania, keďže je jasné, ako to skončí. Na druhej strane, v románe zaujme práca spisovateľky, ktorá sa hrá s vývinom postáv,  jej detailné opisy prírody, Belmontu a neodškriepiteľný cit k umeniu, ktorý je sprevádzaný celým dejom knihy.

Belmont a jeho domáci predstavujú zmes rozličných pováh a charakterov. Do tejto zmesi sa snaží zapadnúť Claire, aby sa jej otvorili dvere do nového života. Práve s hlavnou hrdinkou sa Alexanderová „vyhrala“ najviac. Z ustráchanej postavy vytvorila ženu, ktorá sa napokon vedela postaviť svojim tieňom. Pre mňa sa stala inšpirujúcou najmä v tom, že prijala svoj talent a snažila sa v ňom zlepšovať, no nie kvôli druhým ani kvôli nejakým istotám. Dokázala si uznať svoju chybu, čo spravila, a oľutovať ju. Nesnažila sa pri tom vyhovárať ani na okolnosti, ani na druhých ľudí. Stala sa silnou vďaka dôvere. Claire postupne prechádza premenou – z dievčaťa s nízkou sebadôverou a neschopnosťou postaviť sa za vlastnú pravdu, z dievčaťa, ktoré sebou pohŕda, ktoré má strach z iných ľudí a aj z okolitého prostredia, strach z toho, čo si o nej kto myslí, sa napokon stane Claire, ktorá našla pokoj pre svoj život, prijala sa taká, aká je, s chybami, ale aj talentom, ktorý má množstvo ľudí, len práve kvôli niekomu inému alebo aj kvôli sebe sa s ním boja vyjsť na svetlo sveta.

Je však pravda, že niekedy z nej čitateľ môže mať pocit, že ide o veľmi dokonalú hlavnú hrdinku, na ktorú sa zrazu usmeje šťastie a začne nový život. To patrí k tým negatívnejším stránkam knihy. Hlavné a vedľajšie postavy sú skôr vyprofilované spôsobom – buď si záporák, alebo ten dobrý. To vzbudzuje dojem, že sú vymyslené veľmi jednoducho a „lacno“.

Medzi plusy určite treba zaradiť historicitu a držanie sa určitých faktov. V poznámkach autorky je presne uvedené, pri čom sa drží konkrétnych dejín a čo je výplodom jej fantázie. Je jasné, že má buď veľmi pozitívny vzťah k umeniu, alebo si mnohé veci naštudovala, pretože celý Belmont bol jedno veľké umelecké dielo. Či už išlo o opisy obrazov, sôch alebo prostredia. Autorka bola detailná, snažila sa o dôveryhodné a čo najviac detailné zobrazenie danej skutočnosti. Kto má umelecké vlohy alebo len miluje umenie, tieto opisy mu neprídu nijako zbytočné, práveže pekne dotvárajú kulisu celého príbehu. Vedia vtiahnuť do deja a sú živo vykreslené, takže Belmont skutočne zažijete vo svojej hlave.

Už k tým negatívnejším veciam patrí vyššie spomínané – viete, ako to skončí. Avšak! Aj počiatočná negatívna vec môže mať pozitívne vyvrcholenie.

Príbeh nie je nijako extra zamotaný, nečakajú vás prekvapenia. Pre tých, ktorí majú radi pokojný, ničím nerušený dej, je to asi ideálne čítanie. Skôr si myslím, že autorke možno ani nešlo o to, aby vymyslela niečo komplikované v deji, skôr sa zamerala na postavu a jej myšlienkové pochody. Rozhovory postáv vedia dať toho viac ako samotný koniec, pretože práve do nich vedela vtiahnuť zaujímavé postrehy a myšlienky na zamyslenie.

Význam diela nespočíva v konci (na ten aj tak časom každý zabudne), ale v životných otázkach a úvahách, ktorými sa zaoberá.


Autor: Slávka Kodadová
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: