Sedem minút po polnoci / Film VS Kniha

Film VS Kniha

Patrick Ness je autorom mnohých knižiek, pričom sa vo svojej tvorbe zameriava hlavne na mládež. Na tom by však nebolo nič výnimočné, ak by sa nedotýkal tém, o ktorých sa možno bežne nehovorí a nepíše, alebo sa im ľudia jednoducho snažia vyhýbať. Patrick Ness sa však ponára do týchto tém zámerne, pretože sa týkajú nás všetkých, či už priamo alebo nepriamo. Možno sa snažíme pristupovať k smrti ako k niečomu, čomu sa snažíme vyhnúť, o čom nehovoríme alebo si to nevšímame, no žiaľ, životný cyklus je nezastaviteľný. Prečo by sme sa mali téme smrti vyhýbať? Prečo sa tváriť, že nás sa to netýka? Nie je lepšie začať o tom hovoriť aj s deťmi, aby smrť lepšie pochopili a brali ju ako súčasť života? Možno takéto alebo podobné otázky si kládol Patrick Ness, keď písal knižku Sedem minút po polnoci, ktorá v origináli vyšla pod názvom A Monster Calls.

V príbehu sledujeme mladého, iba dvanásťročného chlapca menom Conor O’Malley, ktorý vie, že jeho mama má smrteľnú chorobu, no stále si nechce pripustiť, že jej koniec sa blíži. Conorov život sa zmenil po tom, čo jeho mame diagnostikovali rakovinu. Podstupuje ťažké chemoterapie, ktoré ju pomaly pripravujú o silu. Hoci sa striedajú dni, kedy sa cíti lepšie, s dňami, kedy nevládze vstať z postele, Conor si začína uvedomovať, že zrejme to už nikdy nebude také, ako predtým. Túto ťažkú zmenu mu dávajú pociťovať aj na akademickej pôde, kde sa učitelia k nemu stavajú s odstupom, pretože vedia, alebo si aspoň myslia, že vedia, čo Conor musí prežívať. Dokonca akceptujú jeho myšlienkovú neprítomnosť na hodinách či jeho nepripravenosť na vyučovanie. Jeden zo spolužiakov sa však k nemu správa, akoby sa nič nestalo a snaží sa ho šikanovaním vyprovokovať ku konfliktu. Conor v ňom vidí niekoho, kto ho berie takého, akým je, a to bez toho, aby ho automaticky odstavil na vedľajšiu koľaj. Lenže ani to nevydrží naveky a čo nastane, keď šikana voči Conorovi ustane? Už ho nikto nikdy nebude brať takého, akým bol predtým? Predtým, ako jeho mama ochorela? Stane sa pre všetkých neviditeľný? Nie, vtedy sa ozve netvor…

Patrick Ness zaujal veľmi netradičný postoj k téme smrti. Tento jedinečný príbeh je zaujímavý nielen svojou tematikou, ale aj vykreslením vnútorného prežívania malého Conora v neľahkej životnej situácii. A práve to si všimol režisér Juan Antonio Bayona, ktorý predviedol vo filmovom spracovaní svoje režisérske skúsenosti a dokázal presvedčiť nejedného diváka, že na režisérskom poste mu to ide skvelo. Celkové spracovanie príbehu je po vizuálnej stránke veľkým zážitkom. Knižka Patricka Nessa obsahovala jedinečné čiernobiele ilustrácie, ktoré do deja vnášali akýsi druh pochmúrnosti a tajomna. To všetko sa našťastie podarilo Bayonovi preniesť aj na filmové plátno. Príbeh je pútavý, má rýchly spád, a aj keď ste už knižku čítali, budete s napätím sledovať, čo bude nasledovať, no nie preto, že by ste nevedeli, ako bude príbeh pokračovať. Toho sa báť nemusíte, keďže film sa pevne drží knižnej predlohy a na scenároch sa podieľal aj samotný Patrick Ness. To, čo vás bude držať v neustálom pozore, je vaša zvedavosť. Očakávania, či je príbeh sfilmovaný tak dobre, ako dobre je napísaná kniha. A môžem vás uistiť, že po jeho vzhliadnutí nebudete sklamaní. Najviac ma potešilo obsadenie Liama Neesona, nie však v hereckej úlohe, ale v dabingovej. Liam totižto svoj nezameniteľný hlas prepožičal mohutnému monštru, ktorého prejav dodával celému filmu skvelú atmosféru. Jediné negatívum je, že v slovenských kinách ho zrejme neuvidíte, keďže distribučné spoločnosti ho nezaradili do programu žiadneho kina. Na druhej strane, bude možno fajn, keď si film pozriete doma, či už o samote alebo so svojimi blízkymi – predsa len, pred nimi sa zrejme nebudete hanbiť, keď vám z oka vypadne nejaká tá slza. Či už budete čítať knižku alebo si pozriete film (určite odporúčam oboje), váš pohľad na niektoré veci sa zrejme zmení, a keď nie, tak minimálne budete o nich určitý čas uvažovať. Je to jedna z tých tém, ktoré sa vám na nejaký čas usídlia v hlave.

Sedem minút po polnoci sa u mňa stala knižkou, ku ktorej sa určite neraz vrátim a vďaka jej krásnemu spracovaniu s ilustráciami, ktoré budete so zatajeným dychom obdivovať, nesmela chýbať v mojej knižnici a nemala by ani vo vašej.


Autor: Tomáš Obert
Zdroj obrázkov: autor
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: