Pavol Dobšinský – nekorunovaný kráľ slovenských rozprávok

Pavol Dobšinský

Na Slovensku vari nie je človek, ktorý by nevyrastal s klasickými rozprávkami od Pavla Dobšinského. Zakliata hora, Laktibrada, Nebojsa alebo Zlatá priadka sú len zlomkom rozprávok, ktoré obsahujú tri zväzky Prostonárodných slovenských povestí.

Kto to vlastne Dobšinský bol? Čo o ňom vieme?

Pavol Dobšinský mal k literatúre a folkloristke vždy blízko. Počas štúdia na evanjelickom lýceu dokonca sám „pričuchol“ k písaniu. Bol autorom kratších vlasteneckých a alegorických básní, ktoré však nikdy neboli také úspešné ako básne iných štúrovských básnikov. Okrem toho, že Dobšinský sám tvoril, bol veľkým podporovateľom ďalších autorov – Janka Čajaka, Jána Bottu alebo Ľudovíta Kubániho. Ich práce redigoval, recenzoval a uverejňoval vo vlastnom časopise Holubica a Sokol.

Dobšinského literárna tvorba nikdy nedosiahla úspech zozbieraných ľudových piesní, prísloví, porekadiel, hádaniek a povestí, ktoré autor upravil do vhodnej podoby aj pre mladších čitateľov. Príbehy, ktoré dnes poznáme ako rozprávky, v tom čase totiž neboli pre deti vhodné, dokonca aj pre niektorých dospelých boli „prisilnou kávou“.

Keď počujeme pojem rozprávka, väčšine z nás okamžite napadne pekný príbeh, v ktorom dobro víťazí nad zlom. Príbeh, v ktorom čitateľov očaria skutočne pozitívne ľudské vlastnosti ako odvaha, spravodlivosť, trpezlivosť a v ktorom naozajstná láska nepozná hraníc.

Ťažko sa dá uveriť, že rozprávky spred Dobšinského úprav boli plné erotiky, násilia, štipľavého humoru a irónie.

Ja osobne som rada za podobu dnešných rozprávok. Vo svete, v akom žijeme – a ktorý je plný zlých vlastností ako závisť, hnev či pýcha –, sa rada vraciam k čítaniu rozprávok, kde som si istá, že sa skončia šťastne.

A čo samotný Dobšinský? Aký bol? Čo vieme o jeho súkromí?

Dobšinský bol dvakrát ženatý. Jeho druhou ženou bola Adela Čajaková, rodená Medvecká, vdova po Jankovi Čajakovi a sestra Terézie Vansovej. O tom, či mal Dobšinský vlastné deti záznamy nemáme, vieme však, že s tisíckami detí sa Dobšinský stretáva každý deň pri čítaní večerných rozprávok.

Môžeme byť na neho právom hrdí. Dáni majú Andersena, Nemci bratov Grimmovcov, Česi Boženu Němcovú a my? My máme nášho Pavla Dobšinského, ktorý pre nás, pre naše deti i vnúčatá vytvoril a uchoval poklad. Poklad, ktorý sa skrýva v ošumelej knihe, schovanej v škatuli na povahe. Bez ohľadu na vek, vytiahnite si jednu z jeho kníh a vráťme sa všetci k rozprávkam. Na jeho počesť.


Použitá literatúra:

  • KOVAČKA, M. Pavol Dobšinský – život a dielo. In Obzor Gemera. 1985, roč. 16, č. 4, s. 209
  • SLIACKY, O. 2008. Živá a mŕtva voda Pavla Dobšinského. In Pamodaj šťastia, rozprávka. Pocta Pavlovi Dobšinskému 1828-1885. Bratislava: LIC, 2008. s. 16 – 18. ISBN 978-80-89222-49-0.

Autor: Jana Nemčeková
Zdroj obrázkov: Vinlit
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním na sociálnych sieťach: